O Advente sa hovorí, že je „časom ticha“. Mnohí ho však prežívajú skôr ako hektický a hlučný čas. Behajú po obchodoch a zháňajú vianočné darčeky. Kto sa naháňa, nezameriava sa na seba a jeho duša nemôže dýchať. Nemecké slovo „still“, ticho, pochádza zo slova „stellen“, nehybne stáť. Zostať ticho žiada utíšiť sa. Musím prestať behať hore-dole a naháňať sa. Zastaviť sa a zostať u seba. Keď sa utíšim, nešírim viac nepokoj. Zoberiem ho vo svojom vnútri na vedomie. Len ten, kto utíši vlastný nepokoj, sa ocitne v tichu.
V nemecky hovoriacich krajinách súvisí slovíčko ticho, „still“, s ďalším slovom „stillen“, dojčiť. Matka dojčí dieťa, utišuje dieťa, ktoré plače od hladu. Tak aj ja musím utíšiť svoju dušu, ktorá vo mne plače. Musím sa ako matka pritúliť k svojmu srdcu a upokojiť ho.
„Stíchni, stíchni, stíchni, kto Boha poznať chceš“, spieva sa v jednej kolede z Lotrinska. Dožičme si ako prípravu na sviatky čas ticha, aby sme mohli vzhliadnuť k Bohu. Advent je príležitosť ponoriť sa do svojho rozbúreného srdca a utíšiť jeho vnútorný hlad. V tichu, na dne vlastného srdca nájde človek vnútornú radosť, ktorá je hlbšia ako všetky sklamania, frustrácie a zhon.
Prevzaté z knihy: Anslelm Grün: Malá kniha vianočného šťastia, Dobrá kniha Trnava, 2009