Už od prvých období Cirkvi sa veriaci pripravovali na slávenie Veľkej noci pôstom.
Dĺžka a forma pôstu sa však priebehu dejín menila.
Napokon sa predveľkonočné pôstne obdobie ustálilo na období 40 dní.
Číslo 40 nie je náhodné. V Biblii sa vyskytuje pomerne často.
Dĺžka pôstneho obdobia je odvodená od Ježišovho pôstu, keď sa po Jánovom krste uchýlil na 40 dní na púšť, skôr ako začal verejne účinkovať.
V Starom Zákone nachádzame viacero miest, kde čas 40 dní súvisí s pôstom, či duchovnou očistou.
Tak napríklad pri potope sveta trval dážď 40 dní.
Štyridsať dní strávil Mojžiš s Bohom na vrchu Horeb, keď dostal desatoro prikázaní.
Potom, ako si Izraeliti spravili zlaté teľa, ktorému sa klaňali, Mojžiš opäť strávil 40 dní pred Bohom na vrchu, nejedol chlieb a nepil vodu, a modlil sa za ľud.
Tiež prorok Eliáš sa stretol s Bohom na vrchu Horeb. Cesta tam mu trvala štyridsať dní, ktorú absolvoval posilnený pokrmom od anjela.
A keď prorok Jonáš oznámil Ninivčanom Boží trest nad ich mestom, Ninivčania sa 40 dní postili a kajali, a Boh zrušil ohlásený trest.
V Cirkvi je 40 dňový pôst praxou tak v západnom, ako i východnom obrade. Ale tieto dni sa počítajú inak.
V západnom (latinskom) obrade začína pôst Popolcovou stredou a trvá až do Bielej soboty (i keď liturgia od večera Zeleného štvrtka už nie je pôstna – je súčasťou Veľkonočného trojdnia).
Keď však zrátame dni pôstneho obdobia, zistíme, že je ich viac ako 40, vyjde nám číslo 46. Je to preto, lebo 6 pôstnych nedelí síce patrí do pôstneho obdobia, ale nepovažujú sa za pôstne dni – pretože každá nedeľa (i pôstna) je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania.
Vo východnom (byzantskom) obrade začína pôstne obdobie (Svätá Štyridsiatnica) o dva dni skôr – v pondelok po Syropôstnej nedeli; a trvá do piatku pred Kvetnou nedeľou.
Kým v západnom obrade už celé pôstne obdobie je zamerané na Kristovo utrpenie, byzantský obrad mu venuje posledný týždeň pred Veľkou nocou, ktorý sa už do Veľkopôstneho obdobia nepočíta.
Marian Vojtko