Polnočný príhovor 2016

Najväčšie sviatky kresťanstva sa slávia v noci: Veľká noc, Vianoce. Noc vždy pre človeka – nielen pre malé deti – znamená aj tajomno. Tajomstvo nemožno nikdy dostatočne preskúmať, vždy je tam čo objavovať. A byť otvorený pre objavovanie tajomstva je pre človeka dôležité. Je to iný rozmer.

Na sviatok Ježišovho narodenia počúvame, ako rímsky cisár Augustus dal do pohybu celú Rímsku ríšu (Lk 2, 1-14). A napriek takému pohybu nie je v centre biblického rozprávania mocná ríša ani jej hlavné mesto Rím, ani hlavné mesto Izraela Jeruzalem. V centre je nenápadné mestečko Betlehem. Okrajové sa tu ukazuje ako významné. V takomto duchu začínal vianočný pozdrav od kamaráta, ktorý robí v regionálnej politike. Napísal: „Nie Brusel, nie Moskva, nie Washington, ale Betlehem.“ A ďalej písal o mieste, kde sa udržiava pokora pred neuchopiteľným, kde sa cení krehkosť života… Všetci žijeme na nejakom mieste, pracujeme na nejakom mieste, niekde sa robí politika, niekde sa prevádzkuje veda, niekde sa vytvára ekonomika. Tie miesta sú dôležité. Ale nie sú celým životom. Nie sú jediným rozmerom človeka.

Rozprávanie o tom, že Boh sa stal človekom, že prišiel na svet v Ježišovi Kristovi, je najzákladnejším rozprávaním kresťanstva. Žiadne iné náboženstvo nepozná, že by Boh žil ako človek celý svoj život na zemi. Zrazu sa celá pozornosť z veľkosti Božej zameriava na človeka. Človečenstvo je zrazu v centre celého premýšľania o Bohu. A nemyslíme len na Ježišovo človečenstvo, ale aj na naše. A to je dôležité. Byť človekom, to je totiž dar i úloha. To nie je raz navždy dané, ale človečenstvo, teda ľudskosť treba udržiavať, rozvíjať, kultivovať. Ak sa aj o dejinách ľudstva rozhoduje v Bruseli či v Moskve, či niekde inde, ľudskosť sa tam nevytvára. Tá vchádza medzi nás nenápadne, akoby za dverami všetkého veľkého diania. Keď v Biblii čítame, že Boh stvoril prvých ľudí, nečítame tam, že stvoril katolíkov či ateistov, Slovákov či Čechov. Stvoril ľudí. To je prvoradé, že sme ľudia a Božie deti.

Daniel Pastirčák v rozhovore pre SME hovoril o tom, že je potrebné pestovať si vianočný cit. Ľudí prirovnal k orchestru, kde treba každý deň ladiť svoj nástroj. Nestačí však ladiť a trénovať svoj part, ale aj počúvať svoj hlas v kontexte celej hudby. A nestačí sa naladiť len na Vianoce.

A to je moje prianie pre vás: aby sme si pripomenuli posvätnosť ľudskosti človeka a aby Vianoce boli výzvou na ladenie sa i načúvanie.
Peter Cibira

651 celkovo 2 dnes