Príhovor na Veľkonočnú vigíliu – 4.4.2015

Gn 1,1.26-31a
Gn, 22,1-18
Ex 14.15-15.1

Opakujem si refrén, že vo Veľkej Noci nájdeme skoro celý život: lásku i nenávisť, priateľstvo i zradu, smrť i i život, stratu i obnovenie nádeje. A dnes je to hlavne o obnovenej nádeji.
Počúvali sme prvé čítanie, zlomok o stvorení sveta a stvorení človeka. Človek, ale aj sám život je obrovský zázrak. Vo vesmíre funguje zákon postupného ochladzovania, teda odumierania, entropie. A napriek tomuto sa na našej planéte vytvorilo niečo zázračné, akoby protirečiace spomenutému zákonu. Zdalo sa vám to čítanie dlhé? V skutočnosti na tento zázrak boli potrebné miliardy rokov (od Veľkého tresku). A stále to pokračuje.
Počúvali sme v druhom čítaní o Abrahámovej obete jeho syna Izáka. Znie to zle, ale v končenom dôsledku je to príbeh, kedy sa zastavujú ľudské obety, Boh ich neprijíma. Ľudstvo sa posunulo ďalej napriek všetkým nešťastným kultúrnym, spoločenským i náboženským zvykom. A ten posun je dôležitý i obrovský. Zdalo sa vám to čítanie dlhé? V skutočnosti tento proces trval tisíce rokov. A stále pokračuje.
V treťom čítaní sme počuli o vyslobodení z otroctva, o dosiahnutí slobody. Izraeliti prekonali zlobu panovníka a nepriazeň dejín. Veľká vec. Zdalo sa vám to čítanie dlhé? V skutočnosti to trvalo niekoľko desiatok rokov (nevieme presne koľko).
A presunuli sme sa do Nového Zákona. Počuli sme o nádeji, že tí, čo v krste zomreli s Kristom, budú s ním aj žiť. Apoštolom okolo Ježiša trvalo tri a viac rokov, kým zmenili svoje očakávanie veľkého vodcu, akéhosi politického mesiáša na úplne inú nádej. Nádej, ktorá nesľubuje bezstarostnosť, ale dáva úplne iné svetlo do života.
Biblia nevysvetľuje zmŕtvychvstanie. A ani my ho určite v túto noc nevysvetlíme. Pred storočiami povedal sv. Augustín k takejto istej Veľkej Noci, že dnes voláme „Aleluja“, ale nie ako výkrik radosti z pokoja, ale ako útechu do všetkých starostí.
To isté robíme aj my! Voláme radostné aleluja, pripomíname si tie dlhé procesy postupného rastu nádeje. Hovoríme „Aleluja“ za všetkých, ktorí napriek všetkým starostiam našli nádej a útechu. A voláme to aj za seba, aby sme túto nádej a útechu našli.

Peter Cibira