Dnes len zriedka počujeme vetu: „Život smeruje do pekla!“ Ale aj keď len zriedka požívame takýto slovník, predsa poznáme vyjadrenia typu: „Život je prázdny, o ničom, bez zmyslu“. Človek nutne potrebuje zmysel života. Ak ho nemá, láme ho to, stráca sa mu iskra, sila, elán… A niekedy to vie byť neskutočne dôležitá ťažká otázka.
Potrebou zmyslu života sa azda najviac odlišujeme od ostatných tvorov. Ich riadia a vedú pudy, nepotrebujú sa trápiť zmysluplnosťou svojej existencie. Ale človek to potrebuje výrazne.
Dnešné rozprávanie evanjelia (Mk 10,17-30) by sme mohli vnímať aj ako rozprávanie o hľadaní zmyslu života. K Ježišovi prichádza mladý, bohatý, úspešný a dobrý človek. Čo viac by sme si mohli priať? Ale prichádza z otázkou, čo má robiť! Niečo mu chýba, napriek tomu, že má majetok, že sa môže zaradiť do skupiny ľudí, ktorí sa snažia plniť všetko, čo je dobré.
Všimnime si, že Ježišova odpoveď má niekoľko častí. V prvej fáze začína mladíkovi hovoriť o prikázaniach. Aj keď voľne, ale predsa cituje desať Božích prikázaní. Nezrušil ich, naopak, pokladá ich za dôležité. My máme pri hľadaní zmyslu a naplnenia života neraz pokušenie povedať, že všetko je jedno, nech si človek užije svoj majetok a svoju slobodu. Ale na to, aby sme život naplnili, sú pravidlá dôležité. Neublížiť iným, rešpektovať hranice, rešpektovať iného, neurobiť chyby… To všetko je dôležité. Je to ako štartovacia rampa. Ale nestačí to. Človek môže byť cnostný, môže všetko zachovávať, ale nemusí to znamenať, že sa cíti na svete dobre či užitočne.
V druhej fáze Ježiš prechádza k tomu, že mladíka žiada, aby všetko predal a rozdal. To nie je jednoduchá požiadavka. A ďalší text evanjelia sa vlastne točí okolo majetku. To však neznamená, že všetko treba porozdávať, že len tadiaľto vedie cesta. Vieme, že pri Ježišovi bol Zachej, Ježiš rád chodil k Lazárovi…, a od týchto majetných ľudí Ježiš nežiadal, aby všetko rozdali. Nie majetok ako taký je prekážkou. Prekážkou je naviazanie srdca, naviazanie sa na jednu predstavu o šťastí, na dôveru vo vlastné zabezpečenie života. Tento problém Ježiš objavil u mladého človeka, ktorý za ním prišiel. Aj chudobný človek môže byť naviazaný na svoju predstavu o živote, a tým môže byť zablokovaný. Naša naviazanosť na čokoľvek býva veľkou prekážkou, aby sme objavili zmysel života taký, aký sa nám dáva.
Ak by sme odbehli od evanjeliového príbehu, tak zistíme, že o zmysle života už ľudia veľa uvažovali i napísali. Pre mňa najsilnejšie sú poznatky, ktoré sa overovali i rodili v koncentračných táboroch. Tí ľudia sa museli zmieriť so stratou predstavy o majetku i o bežnom šťastí. A predsa sa im podarilo cez zmysel života hľadať odvahu k ďalšiemu žitiu. Hovorili o tom, že zmysel sa nedosahuje cez to, čo sme si vysnívali. Ale oveľa viac cez to, ako vieme správne reagovať na to, čo život prináša, k čomu nás vyzýva. Cez správnu odpoveď na tieto výzvy môže človek prísť k tomu, že jeho život má zmysel.
Ježiš v tretej časti svojej odpovede mladíkovi ponúkol výzvu: „Potom príď a nasleduj ma.“ Výzvu na nasledovanie počúvame v kostoloch často, možno až tak často, že je to pre nás slovo, ktoré prejde naším sluchom a nedotýka sa nás. Ale ide presne o túto otvorenosť pre výzvy života, pre niečo viac ako je nastavenie sa na svoju predstavu. Je to hľadanie skutočného dobra, je to vnímanie situácií života a nášho miesta v ňom.
Mladíkovo trápenie sa s tým, čo mu chýba, bolo tiež výzvou. Ale nedokázal to ako výzvu prijať. Je to jeden z mála príbehov, kde niekto odchádza od Ježiša smutný. Pretože obstáť pred nárokom života nie je jednoduché.
Ak sa niekto blízky trápi zmyslom života, ak sa ním trápime my, sú to veľmi ťažké otázky. Ani príbehom o mladíkovi ich nevyriešime, pretože nejde o akademickú diskusiu. Preto si dnes môžeme predovšetkým priať, prosiť o to, aby sme dobre rozpoznali výzvy života a dokázali žiť tak, aby naše životy boli kvalitné a zmysluplné.