Príhovor v nedeľu 11. 8. 2019

Keď sa v roku 2008 rozpútala ekonomická kríza, pápež Benedikt XVI. to označil za dôsledok krízy viery. Na prvý pohľad môže byť toto prepojenie prekvapujúce, ale nie je náročné domyslieť si, ako to pápež myslel. Tam, kde sa človek začne tváriť ako vládca, kde ide len o zisk, kde nie je zodpovednosť a svedomie, kde sa nastaví systém tak, že niekomu raz ublíži, tam je skutočne kríza dôsledkom strateného postoja viery. A to sa dá preniesť aj na dnes často spomínanú ekologickú krízu a aj na mnohé iné.

Počúvali sme dnes dlhšie evanjelium (Lk 12, 32-48) s viacerými príkladmi a dôležitými myšlienkami.

Sluhovi, ktorý mal čakať na návrat svojho pána zo svadby, stačilo, že si začal uvedomovať neprítomnosť pána, a prejavilo sa to na jeho správaní. Začal biť ostatných, jesť, piť, opíjať sa… Veľmi názorný a zrozumiteľný príklad toho, ako sa naše myslenie – a teda naša viera – podpíše pod spôsob života.

Čo je teda hlavným obsahom dnešného evanjelia? Cenné je prijať už len to, že sme dostali do spravovania „kráľovstvo“ – teda už naše telo, náš čas, dary a talenty, rovnako ako celý svet, to všetko nepatrí celkom nám, máme to dobre rozvíjať a spravovať. Cenné je tiež pripomenúť si výzvu k trpezlivosti, teda aby sme boli ľuďmi očakávania – a to očakávania nielen v zmysle vyplnenia si svojich cieľov a snov, ale „čakajúcimi na Pána“. I tu môžeme rozvíjať tézu pápeža Benedikta o kríze viery: ak si aj zachováme zvyk modliť sa, chodiť do kostola, vyznávať pravdy viery, predsa nie je také časté stretnúť sa s tým, aby sme ako kresťania boli „čakajúci na Pána“, túžiaci po raste Božieho kráľovstva, rozvíjania seba a sveta na Božiu slávu.

V dnešnom evanjeliu ma oslovuje, ako Ježiš ukázal, že vie o našom strachu, ale aj o pocite opustenosti, aj o pocite chýbajúceho Boha. „Neboj sa, maličké stádo…“ Áno, môžeme mať aj strach žiť podľa viery, môžeme sa cítiť neraz osamotení a mať vedomie, že ideme proti prúdu. A môžeme mať niekedy aj pocit, akoby Boh mlčal, akoby sa stiahol. To všetko tu býva a je. Práve preto si pripomíname to „neboj sa“.

Peter Cibira