Nedávno ma jeden láskavý a dobromyseľný človek upozornil, že hovorím v kázňach príliš o sebe. Nemal som ten pocit, ale za pripomienku ďakujem. Cením si spätnú väzbu. Dnes však začnem o sebe. Nie preto, aby som sa prezentoval. Ale preto, že inak začať neviem.
Mám už svoj vek, ale stále premýšľam nad tým, ako sa vyznať v živote. Radšej by som bol, keby som mal všetko jasné. Ale asi by to ani nebolo správne. Práve v časoch, kedy sa všetko mení, by bol pocit, že všetkému rozumiem, klamlivým pocitom. A tak som si v premýšľaní nad životom rozdelil ľudí približne do takýchto skupín:
1. Stretol som v živote ľudí, ktorí boli nespútaní, divokí, akční, valcujúci problémy, slobodní od všetkého. A priťahuje ma to. Ale súčasne mi to pripadá ako príliš jednostranná, niekedy až nebezpečná cesta.
2. Vyhľadával som a počúval som ľudí, ktorí boli pokojní, vzdelaní, načúvajúci. Priťahuje ma i to. Ale tiež ma to úplne neuspokojilo. Hlavne, ak týmto ľuďom občas chýba spomenutá akcieschopnosť. A možno ma to úplne neuspokojuje už len preto, že takým celkom nedokážem byť.
3. Komunikoval som s ľuďmi, ktorí boli úspešní, bohatí, až veľmi bohatí. Neraz som však mal pocit, že by bolo potrebné nimi zatriasť. Neraz som sa medzi nimi necítil ako plnohodnotný človek. Ak sa svet zmení na „gombičku“, potom hrozí, že aj človek je vnímaný a používaný ako „gombička“. Neviem, či by som vôbec chcel patriť do blízkeho okolia takýchto ľudí.
4. Komunikoval som aj s mocnými ľuďmi. Často som však pri nich dospel k pocitu, akoby moc a citlivosť na život k sebe nepatrili.
5. Bol som neraz v prítomností ľudí, kde sa žartovalo, smialo, odľahčovalo, nič nebolo vážne. Ale takmer vždy som odišiel s pocitom, že niečo tomu chýba.
6. A bol som tiež neraz v prítomností ľudí, kde sa negatívnosť dala krájať, kde všetko a všetci boli „tí blbí“ a zlí. V mnohom som týmto ľuďom musel prikývnuť, ale v takomto prostredí by som už vôbec nechcel prežívať svoj život.
Všetky tieto skupiny ľudí by povedali, že ich múdrosť je lepšia ako múdrosť tých druhých. A ja si uvedomujem, že každý má svoju časť pravdy a múdrosti, ale zväčša to má aj druhú, slabšiu stránku.
Dnes sme si čítali o múdrych pannách. Ale čo je to vlastne múdrosť? V prvom rade nad ňou dnešný človek premýšľa inak ako človek minulosti. Zmenila nás technika, technológie. Deti pri rozhovore o adventnom venci a o symbolike pribúdajúceho svetla na otázku: „Čo môžem urobiť pre to, aby bolo viac svetla na zemi?“ odpovedia, že môžu zapáliť viac sviečok. Technika zmenila náš prístup k svetu i porozumenie svetu. Ak sa dnes povie, že je niekto múdry, zväčša sa myslí, že je technicky a informačne zdatný. Múdry je ten, kto vie veci správne zmerať, správne zrezať, správne zvariť a vytvoriť žiadaný produkt. Technika je dobrá. Lenže to nie je všetko pre dobrý život. Biblia i filozofi pod múdrosťou rozumeli umenie dobre žiť život. To je niečo viac ako opraviť počítač, správne nastaviť ekonomiku, zakrútiť žiarovku, šoférovať auto, všetko okomentovať…
Tínedžeri, ak by boli v kostole a ak by ma počúvali, by povedali: „My nepotrebujeme byť múdri! Je nám jedno, či je tu múdrosť technická či biblická. My chceme byť šťastní!“ Rozumiem tomu. Nie je to zlá reč. Ale čo je to vlastne šťastie? Aj toto moderný človek chápe trochu inak ako človek minulosti. Aj do tohto chápania zasiahlo technické myslenie. Ak sa dnes povie „šťastie“, zväčša si predstavíme materiálny dostatok vecí, ktoré chceme mať, a pokoj od ľudí a nárokov, ktoré nás zaťažujú. Starí ľudia však pripomínali: „Šťastie sa nedá kúpiť.“ A ono to platí. Šťastie nie je lós, ktorý sme si kúpili a ktorý prinesie výhru. Nie je to výnimočná príjemná náhoda. Iste i to. Ale oveľa viac je šťastie v tom, že sme niečo dokázali, niečo vydržali, že sme niekým prijatí a niekoho vieme prijať my. Šťastie sa nevyrába, nekupuje. Môžeme mu správnym životom pripraviť cestu. Môžeme vytvoriť podmienky, aby sme pocítili šťastie.
Dnešné evanjelium spája životnú múdrosť a šťastie (Mt 25, 1-13). Dievčatá z evanjelia boli pozvané na svadobnú hostinu. To je obraz radosti a šťastia. Všetci sme k tomu pozvaní. Ale iba tie múdre panny boli pripravené, druhé nie. Predstavujem si, že všetky dievčatá mali svoje lampy vyčistené. Išli predsa na svadbu. Predstavujem si, že ich čakanie bolo príjemné, navonok bolo všetko v poriadku. A to je dôležitý symbol: mať navonok všetko v poriadku alebo mať všetko v poriadku aj vnútorne. Iné je snažiť sa o vonkajšie šťastie, vonkajšie zdanie…, a iné je, čo je skutočné šťastie. Žiť múdro a dobre život a dosiahnuť skutočné šťastie – to spolu úzko súvisí.
Evanjelium končí vetou, aby sme bdeli a boli pripravení, pretože nevieme ani dňa ani hodiny. Napĺňať „svoju lampu“, teda svoj život každý deň dobrým životom – to je cesta k takejto príprave. Či už to budeme vnímať ako prípravu na možnosť šťastného života na zemi alebo vo večnosti.
Peter Cibira