Príhovor v nedeľu 12. 7. 2020

Približne pred 15 rokmi v Čechách znovu vydali knihu Adolfa Hitlera Mein Kampf. Podnietilo to pomerne búrlivú diskusiu: či je dobré takéto knihy vydávať, či taká kniha nedá návod aj dnešným ľuďom na zlovestný boj, či to nezradikalizuje niektoré skupiny obyvateľstva, či nemala byť kniha s poznámkami… Sledoval som jednu televíznu diskusiu o tejto téme. Bol tam psychológ, pedagóg, a neviem ešte kto. A s nimi aj teológ Tomáš Halík. Ten sa držal v úzadí, počúval všetky možné dôsledky vydania takejto knihy. A potom len skromne poznamenal, že istotne kniha môže byť istým rizikom. Ale riziká oveľa väčšieho dosahu môžu byť v hocakom zlovestnom filme, ktorý prenáša televízia. Ak v našich knižniciach bude možno 20 tisíc výtlačkov Hitlerovej knihy, oveľa väčší zásah urobí ktorýkoľvek film.

V tých časoch ešte nebol rozšírený internet tak ako dnes. Predpokladám teda, že výpoveď Tomáša Halíka by dnes bola doplnená týmto smerom. Pre nás je tu však dôležitá otázka: Čo nás ovplyvňuje a formuje?

Každý z nás je vyformovaný mnohými vplyvmi. Je to aj výchova, aj to, čo sme čítali, oveľa viac to, čo sme zažili, koho sme vnímali ako pozitívny i negatívny vzor, ďalej to, čo nás sklamalo, čo nás tešilo… A to, čím sme dnes, nebude platiť zajtra. Niečo nové sa dostane do nás, niečo sa stratí. Niečo budeme po čase vidieť možno presne opačne ako dnes.

Dnes sme v kostole čítali Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13, 1-9). Sú to slová o dopade a vplyve Božie slova na nás. Ježiš vedel, že Božie slovo je tiež len jeden z faktorov, ktoré nás v živote môžu ovplyvniť. Hovoril to v obrazoch skaly, vrabcov, krovín, ale naznačil to celkom výstižne.

Rád by som pripomenul, že slovné spojenie „Božie slovo“ má v Biblii obrovskú váhu. Boh totiž tvoril slovom. Tak sa môžeme dočítať: „Boh povedal a stalo sa.“ „Boh povedal buď a bolo!“ Teda toto slovné spojenie hovorí o veľkej moci, o vitalite, o životaschopnosti Božieho slova. Súčasne však toto majestátne vyjadrenie môže spôsobovať predstavu, že sa všetko stalo akoby v jedinom okamihu. Tak to však asi celkom nebolo. Skôr by sme si mali uvedomovať, že to slovo je „vyslovované“, ono sa deje. A my sme toho súčasťou. Deje sa v celom vývoji vesmíru, deje sa stále. Nebol to len jediný okamih vyslovenia, ten okamih trvá.
Chceme veriť a veríme, že Božie slovo má moc nad svetom. S človekom je to však ešte trochu inak. My totiž máme slobodnú vôľu. My to vyslovené Božie slovo môžeme aj neprijať, a tým v istom zmysle zastaviť.

Práve toto Ježiš opísal vo svojom podobenstve. Prirovnal nás k pôde, k zemi. A mne sa toto prirovnanie páči. Pretože zem je všetko iné, len nie sterilnosť, všetko iné, len nie čistota. Zemou sa vieme zašpiniť. V zemi sú skaly i hnoj. Ale súčasne vie priniesť úrodu. A takýto naozaj sme – aj zašpinení, aj skalnatí, aj s hnojom v sebe… Ale snáď stále môžeme mať nádej, že sa aj z nás zrodí úroda.

Akou sme teda pôdou pre Božie slovo? Nikto z nás nie je stopercentnou pôdou. A nikto z nás ani nie je len dobrou pôdou. Je naša spoločnosť pokresťančená? Nebojme sa priznať si, že ani zďaleka nie. A platí to aj o jednotlivcoch. Toho, čo nás ovplyvňuje a utvára, je dnes tak veľa. Dokonca existujú platení profesionáli, ktorí nás chcú ovplyvňovať, teda chcú, aby sme ich počúvali – či sú to tvorcovia reklamy, či tímy politikov pred voľbami… To všetko tu je, to všetko nás ovplyvňuje a nemôžeme si myslieť, že počúvať raz za týždeň v kostole nejaké chabé vysvetlenie Božieho slova toto všetko prevalcuje. To určte nie.

Je tu však jedna drobnosť, ktorá stojí za zmienku: Bežne sa nám zdá, že víťazia silnejšie podnety. Ak sa niečo stále zdôrazňuje, ak sa toho chopia médiá, potom veľmi často platí, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Silné a časté impulzy majú svoju váhu. Predsa však je dobré vedieť, že víťazí záujem, nie sila impulzu. Ak sa chce niekto v našom prostredí naučiť cudzí jazyk, tak sa ho nenaučí preto, že je to móda. Ale preto, že má skutočný záujem pretavený do trpezlivosti. Z toho plynie nádej aj pre Božie slovo uprostred nás: Ak sme nestratili záujem… Ak si kladieme otázku, čo mi to chce povedať… Ak sa pýtame na plody počutého vo svojom živote… Pri takomto postoji je to ešte stále ako-tak dobré. Napriek tomu, že nie sme a nebudeme ideálnou pôdou.

Peter Cibira

51 celkovo 1 dnes