V mnohých firmách robia hodnotenie pracovníkov tak, že pracovník sám odpovedá na predložené otázky, potom sa to porovnáva s hodnotením nadriadeného a zo vzájomného rozhovoru vzíde niečo ako posudok. Žena v banke odpovedala na otázku, ako vidí cieľ svojho kariérneho postupu: Byť dobrým človek. A nastal problém. Nadriadenú to zaskočilo a nerozumela tomu. Zamestnankyňa musela dvakrát vysvetľovať, ako to myslí.
Pri počúvaní jej príbehu mi napadlo, či to nie je hlbší problém našej spoločnosti. Nie sme – aspoň často sa to tak zdá – nastavení na taký cieľ, ako je „byť dobrým človekom“. Nevieme ho zhodnotiť. Rozumieme tomu, čo je kariérny rast, rozumieme, čo je to zarobiť, čo je to užívať si… Ale „dobrý človek“?
Dnes sme počúvali Ježišov rozhovor o posledných veciach. Rozhovor vznikol z pohľadu na krásu chrámu. A jeruzalemský chrám bol skutočne skvost. Ježiš však povedal, že z toho, čo vidia, nezostane kameň na kameni. Pripomeňme, že je to tak. Chrám bol zničený v roku 70 po Kristovi rímskymi vojskami. Dnes na jeho mieste stoja dve mešity. Tragickejšie sa však zdá to, čo Ježiš hovoril ďalej: ľudia budú navzájom voči sebe ako vlci. Keď zanikne stavba, zrútia sa kamene, môže to byť veľká rana. Ale niekedy aj kamene zostávajú, len sa strácajú ľudia.
To je možné vnímať aj v dnešných časoch. Na nejednom mieste zostali stavby, teda kamene, ale ľudia sa stratili. V posledných týždňoch som vnímal diskusiu o prázdnych kostoloch na francúzskom vidieku. Hľadajú riešenie čo s nimi, či ich predať, alebo ako ich využiť. Nemusí však ísť len o prázdne kostoly. Môže ísť aj o inštitúcie, ktoré fungujú, len sa z nich stratil záujem o človeka a stratila sa ľudskosť. To sa môže stať v zdravotníctve, v obchode, v politike, všade. Aj to je tragédia, možno ešte horšia, ako keď nezostane kameň na kameni.
Vráťme sa však k Ježišovmu rozhovoru. Poukazuje na príchod zla, ktoré môže mať fatálne dôsledky – až po zmenu dejín, možno až po ich ukončenie. Poukazuje na veľmi nepríjemné veci, ale jeho rada je pokojná: nepodľahnúť panike, dôverovať a zostať statočný.
Aj pri premýšľaní nad dnešným evanjeliom by sme mohli spomínať veľa podobne strašných vecí, ako ich spomínal Ježiš. Mohli by sme hovoriť o tom, ako fungujú mocenské skupiny, ako funguje – nefunguje mierová politika, ako sme manipulovaní médiami, ako sa vytratil človek aj z oblastí, kde by sme to nečakali. Ale oveľa viac ako pripomínať všetko, čo sa chveje, možno až otriasa v základoch, chcem podčiarknuť to Ježišovo: nepodľahnúť panike, zostať ľuďmi, ktorí dôverujú a statočne sa snažia žiť dobrý život. Veď v konečnom dôsledku snaha zachovať svet je zápasom o statočných ľudí.
Peter Cibira