Vo farnosti, kde som bol kaplánom, bol aj kňaz na dôchodku. Vážil som si ho a mal som ho rád. Nechápal som len jednu vec: kázne čítal zo zažltnutého papiera a ja som sa pýtal sám seba, či môže existovať tridsaťročná kázeň, ktorá platí aj dnes. Je jasné, že mnohé veci platia, aj keď sú staré. Ale každá kázeň je predsa novou interpretáciou starých textov, musí pracovať s otáznikmi dneška. Preto aj posvätné texty Biblie v každej kázni nanovo premýšľame, prikladáme ich k dnešným otáznikom.
Tým zažltnutým papierom by sme dnes mohli vystihnúť apoštola Petra (Mk 8,27-35). Ježiša označil za Mesiáša, je na tom lepšie ako iní ľudia, ktorí to nerozpoznali. Ale jeho predstavy o Mesiášovi sú staré, spojené s politickými a náboženskými nánosmi, ktoré nezodpovedajú realite. Ježišovo videnie cesty a reality odmieta. Nevie si predstaviť, že Mesiáš nebude víťazne a zázračne všetko riešiť.
Ježiš sa zľahčenej ceste Mesiáša, ktorý prináša čarovné riešenia, vyhýbal. Pripomeniem už jeho pokušenie na púšti, kde má premeniť chleby. Radikálne odmietol takúto skratku. Dnes to opäť vidíme pri Petrovi. A vidíme to aj na konci života, keď visí na kríži a sused ho pokúša, že ak je Mesiášom, nech pomôže sebe i im. Aj tam to odmietol.
Peter použil náboženský výrok, dobre rozpoznal, že Ježiš nie je bežný prorok. Ale nám z toho vyplýva prvé poučenie z dnešného textu: nie všetky náboženské vyjadrenia, nie všetky (aj keď vážne myslené) náboženské presvedčenia, nie všetky pozitívne pocity, ktoré považujeme za náboženské, sú správne. Je dôležité, aké náboženské presvedčenia vyznávame, je dobré, ak zažívame aj pekné a pokojné chvíle vďaka svojej viere. Musíme však stále zostať opatrní. Nemôžeme si nechať „zažltnúť papier svojej viery“, teda uveriť tomu, že už všetkému dobre rozumieme a vieme.
Ježišov dialóg s Petrom viedol k najprísnejšiemu napomenutiu. Ani farizeji a zákonníci si nevyslúžili pomenovanie „satan“. Akoby chcel Ježiš povedať: „Peter, teraz hovoríš ako satan. Aj ten sa na počiatku tváril, že lepšie rozumie ľudskej ceste ako Boh.“ A táto vlastnosť patrí satanovi; pokušenie považovať vlastné predstavy o realite za tie najsprávnejšie je pre človeka stálym pokušením.
A z tohto Ježiš prechádza k výzve zaprieť sám seba, vziať svoj kríž a nasledovať ho. Je to dôležitá veta. My si pomáhame v našich krížoch tým, že hovoríme: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Je to veta, ktorá pomáha zmobilizovať silu v ťažkostiach, ktoré nevieme ani vysvetliť ani odstrániť. Ale má byť kresťanstvo (náš život) upriamený predovšetkým na kríž? Český kňaz Václav Vacek má k tomuto komentár, že Ježiš určite nepovedal svojim nasledovníkom „vezmite kríž“. Grécke slovo „stauros“ vraj pôvodne znamenalo kôl v hradbe. Postupne sa z tých kolov stali aj šibenice. A tak vďaka prekladom sme dostali do nášho textu slovo kríž. Ježiš teda vlastne povedal svojim poslucháčom: „Vezmite svoj kôl z hradby, ktorú ste navŕšili okolo Mojžišovho zákona, okolo Boha a nasledujte ma“. Teda hradbu našich predstáv, našich nemenných názorov a očakávaní.
Je dosť pravdepodobné, že Ježiš skutočne nehovoril o kríži, resp. nepozýval ku krížu – apoštol Ján a Panna Mária zomreli prirodzenou smrťou. Teda nie všetci (aj z prvej generácie kresťanov) skončili na krížoch. Pre Židov bol kríž nástrojom pohoršenia, oni takto nepopravovali. A pre nás určite nie je tým, čomu sa klaniame – s výnimkou Kristovho kríža.
Na jednej strane Ježiš odmietol Petrov extrém – Mesiáš sa o všetko postará, život bude bezbolestný, bez krížov a utrpenia. Na druhej strane však nepozýva k neprestajnému náreku a záľube v krížoch. To by nás zabilo! Centrálne z jeho dnešnej reči je: „a nasleduj ma!“ To je skutočne niečo iné, ako nájsť zaľúbenie v krížoch. Nasledovať ho je hľadanie sily, hľadanie cesty, hľadanie dobrého napriek všetkým krížom. Je to pohľad iným smerom – ani nie na predstavu bezstarostného, ale ani nie pohľad na ubíjajúcu predstavu zavalenia krížom.
Opäť sme vlastne pri prvom poučení – viera znamená vždy nové hľadanie, nové premýšľanie Ježišovej zvesti v našich podmienkach, v našom poznaní, v našom čase. Preto aj sa opätovne stretáme nad Písmom, preto sa netvárime, že sme sa už všetko naučili…
Peter Cibira
Nech je nám to pomocou – nasledovať jeho: to je cesta medzi falošnou predstavou života bez starostí a falošnou predstavou poddaniu sa krížom.