Myslím si, že zázrak premenenia vody na víno (Jn 2, 1-11) je najznámejším Ježišovým zázrakom. Myslím si to preto, že je o ňom najviac vtipov s biblickou tematikou, ktoré poznám. A tiež preto, že sa ma ľudia snažia najčastejšie podkušiť práve týmto: toto vás mali učiť na teológii; nemohol by si to premeniť na víno…
A je to zvláštny zázrak. Nie je tam taká aktuálna potreba pomoci ako inde. Nikto netrpí celý život, nie je ochrnutý. Keby Ježiš vodu nepremenil na víno, nič by sa vlastne nestalo. Len by asi svadba skončila trochu skôr a trochu by ich ohovárali. Inak nič.
Pri žiadnom zázraku nie je podstatné, ako sa to stalo, ako sa to mohlo stať. Podstatné je posolstvo, ktoré nám konkrétny zázrak chce vyrozprávať. A tento prvý zázrak je z hľadiska posolstva veľmi dôležitý. Chce nám predstaviť Krista, akosi ho popísať.
Prvé, čo si môžeme všimnúť ako posolstvo tohto zázraku, je, že Ježiš nikoho nemoralizuje. Dokonca pre mnohých je až pohoršujúce, že rozmnožil víno ľuďom, ktorí si už aj tak niečo popili. Mnohí si zamieňajú náboženstvo za moralizovanie. Niektorí to od nás čakajú, iní nás za to kritizujú. Ale ak sa Ježišovo posolstvo zamení za moralizovanie – za napomínanie, rozprávanie len o tom, čo sa smie a čo nie – je to chyba. Ježiš takto nehovoril, ani sa takto nesprával. Samozrejme, že kritizoval, ale nebolo to jediné. A zázrak premenenia vody na víno je v tomto symbolický: víno znamená iskru, možnosť sadnúť si s ľuďmi, rozprávať sa. Niečo v duchu: nech je ľuďom dobre! Šíriť evanjelium nie je v prvom rade moralizovať, ale dať iskru, pozývať k lepšiemu.
Dôležitá symbolika je aj vo vode, ktorú mali naliať do nádob posluhujúci. Bolo to na odporučenie Ježišovej matky, Panny Márie: „Urobte všetko, čo vám povie!“ A bola to akási skúška aj pre posluhujúcich: naliať vodu, nabrať z vody a zaniesť na ochutnávku!?
Voda môže pripomínať život, ktorý sa nám zdá fádny. Mnohí to poznáme, že ten istý život, stretnutia s tými istými ľuďmi a zabehnutá rutina sa nám môžu zdať niekedy veľmi fádne, úmorné, bez zmyslu a na nič. A ten istý život sa nám niekedy môže zdať krásny, dobrý, naplnený, nie zbytočný, predsa len aj dobrý…
Sme v čase, kedy sa všetci snažia o šťastie. Máme na to dokonca priemysel zábavy. Nazvali sme to dokonca „priemysel“. To znamená, že si môžeme kúpiť dovolenku, adrenalínový šport, iné zážitky… Pokušenie je uveriť, že si vlastne môžeme kúpiť šťastie. Povieme si, že ešte toto a budem šťastný…! Ale dnešný príbeh premenenia vody na víno nám hovorí, že tá premena je vecou Božou. Človek má, mal by čo najviac naplniť svoj život všetkým, čo je dobré. Človek sám musí napĺňať nádobu svojho života. Úmorne i pokojne – ako kedy. Ale skutočné šťastie nie je len v tomto snažení. Nie je len v našich rukách. Môžeme to povedať inak: jeden z odkazov premenenia vody na víno je, že šťastie nie je samozrejmé. Nedá sa kúpiť. Je odmenou. Je vecou Božou. Tak ako nie je samozrejmý život.
Dnes to môžeme sláviť. Môžeme si pripomenúť okamihy, kedy naše snaženie nevidíme ako márne, kedy sme aj spokojní a pokojní, kedy sme aj šťastní. Môžeme si pripomenúť okamihy, kedy sme napĺňali svoje životy snažením a zdalo sa nám, že je to len „voda“, ale spoznali sme, že je to nakoniec niečo cenné. To sú Božie dary. Nie sú samozrejmé.
Peter Cibira