Príhovor v nedeľu 18.10.2015

Čítal som prieskum na školách. Študenti sa mali vyjadriť k rôznym záujmovým skupinám a náboženstvám, ktoré poznajú. Zaskočilo ma, že 60% študentov uviedlo, že vôbec nevedia, o čo ide kresťanom.
Potom som si uvedomil, že niet dôvodu na zaskočenie. Veď v internetových a iných diskusiách to zaznieva veľmi často – ide im o moc a majetok! Tak nás často ľudia vidia! A treba priznať, že sa to neraz stávalo a stáva. Aj keď všetci vieme, že by to tak nemalo byť.
Možno by sme niektorí povedali, že nám predsa ide o spásu človeka. Ale keď sa vžijeme do tých, ktorí nepoznajú náš slovník, ktorí neboli takto vychovaní, tak sa nemôžeme čudovať, že je to pre nich nezrozumiteľné. A ak by nám išlo len a čisto o vlastnú spásu, ani to celkom neobstojí – ak by sme nevnímali aj ľudí okolo seba, celé stvorenie. Aj ja chcem žiť svoj život tak, aby som dosiahol spásu, ale nejde len o mňa a moju individuálnu spásu.
Možno by niekto povedal, že kresťanom by malo ísť o zdravé spoločenstvo ľudí, kde platí dané slovo, kde sa vedia ľudia slobodne zasmiať, kde sa vedia podržať v starostiach a bolestiach, kde vedia v situácii strachu prinášať zdravú nádej, kde panuje dobroprajnosť, charakter, kde sa ľudia berú navzájom s úctou… Takémuto cieľu by som aj ja povedal naplno svoje „áno“. Tam je aj súčasť spásy. Žiaľ, nie vždy nás takto ľudia môžu vnímať.
Tým sme pri dnešnom evanjeliu (Mk 10,35-45). Dvaja z apoštolov v ňom ukázali, že im ide o niečo iné ako Ježišovi. Vieme vydedukovať, že svoje posty, o ktoré žiadali, nemysleli v nebeskom kráľovstve, ale v pozemskom. Na to nadväzuje Ježišova odpoveď o službe všetkým.
Keď sa v našich časoch povie „služba“, zväčša tomu rozumieme tak, že niekto je hore a ten dole mu slúži. Niekto rozkazuje, iný poslúcha. Niekto je nadriadený, iný podriadený či ponížený. Treba sa však pri tom zastaviť. V Ježišovej reči služba neznamená podriadenosť v takomto zmysle. A tiež to nie sú jednotlivé službičky, ktoré sme niekomu urobili. Ide o postoj. V Ježišovej reči „byť služobníkom“ znamená niečo ako vedomie, že sme tu s ostatnými, pre ostatných. Znamená to orientáciu na vzájomné spolužitie. Aj na tých, ktorí prídu po nás. Je to orientácia na službu skutočnému dobru (nielen tomu môjmu dobru či dobru mojej skupiny). Len pripomeniem, že v cirkvi, keď sa udeľujú nejaké posty – či je to biskup či kňaz a pod. – vždy sa hovorí o tom, že je to služba. Žiaľ, nie vždy je to aj cítiť. Podobne to prešlo aj do civilnej sféry – napr. slovo „minister“ tiež znamená „služobník“. Ani tam to nie je vždy cítiť. Ale naznačuje to Ježišov postoj – mať v záujme všetkých, vykonávať svoj úrad pre skutočné dobro.

604 celkovo 1 dnes