V prvom čítaní sme počuli úryvok z knihy proroka Amosa. Ide o ôsme storočie pred Kristom. Historici hovoria, že to bolo pokojné obdobie, obdobie rozkvetu, kedy Izrael ťažil z obchodu, rozmáhala sa svätyňa i kult. A predsa Amos napomínal a kritizoval Izraelitov, že šliapu po bedároch. Netreba to snáď ani veľmi rozoberať. Skôr si treba pripomínať, že ak je pošliapaný čo len jeden človek, nie je to dobré. Ak systém šliape celé skupiny ľudí, jednak sa takýto systém musí časom zrútiť, jednak je zlý. Často sme voči systému bezmocní. Ale aj tak je dobré toto držať v pamäti a snažiť sa nešliapať po ľuďoch, neničiť ich česť, neponižovať, neokrádať…
V druhom čítaní sme počúvali, ako Pavol dôrazne žiada, aby sa ľudia modlili za vládcov a vladárov. Dnes by sme povedali za politikov, ale možno i za nadnárodné vládnuce skupiny. A môžeme sa pýtať, či bol Pavol s vladármi kamarát, alebo či sa im snažil votrieť do priazne, alebo či nezažil zlú skúsenosť zo strany mocných so šliapaním po ľuďoch. Asi neplatí ani jedno z toho. Pavol svojou výzvou na modlitbu pozýva do spolupráce, do spoločného diela. Nejde mu len o kritiku (Amos kritizoval a kritika je potrebná, ale nemôžeme zostať len pri nej), ale o hľadanie spoločného dobra.
Oba tieto texty môžu byť vhodným doplnkom dnešného evanjelia. Počúvali sme o zvláštnom pánovi, ktorý pochválil správcu, ktorý ho okrádal. Ježiš často hovoril obrazy o Bohu, ktoré museli vyrušovať. Aj minulý týždeň sme počúvali o otcovi, ktorý s ľahkosťou prijal syna, ktorý mu zničil časť majetku. Alebo si môžeme spomenúť na rozprávanie o majiteľovi vinice, ktorý dal každému denár bez ohľadu na množstvo a kvalitu odvedenej práce. Ježiš mal pravdepodobne úmysel hovoriť tak, aby nad príbehom bolo potrebné premýšľať. Aby sa z neho nestali len slová medzi slovami.
Napriek slovám, ktoré zarazia, Ježiš nechválil nepoctivosť správcu. Veď príbeh rozprával pred ľuďmi volajúcimi po morálke a chcel inšpirovať „synov svetla“. Slová, ktoré Ježiš pridal na záver, sú jasným dôkazom, že nechváli nepoctivosť: „Ak je niekto nepoctivý v malom, ako mu zveria veľké?“ Čo teda Ježiš chváli? Prezieravosť správcu, jeho prebudenie sa a myslenie na dôsledky, jeho zanietenosť po prebudení sa (keď zbadal, že veci nepôjdu samospádom), jeho invenciu.
Asi pred dvomi týždňami som čítal rozhovor s istou sociologičkou. V rozhovore vyjadrovala zdesenie, že dnešné deti nie sú vychovávané tak, aby si vážili vzdelanie ako cestu k dobrej práci a zabezpečeniu sa. Vraj väčšina rodičov nevychováva k vzdelaniu a práci, ale k zabezpečeniu živobytia napr. cez dobrý vydaj. Neviem posúdiť, nakoľko je to rozšírené. Ale je to pre mňa pravý opak toho, čo chce povedať Ježiš v príbehu o nepoctivom správcovi. Život nemôže ísť len samospádom. Ak chceme niečo dobré, musíme na tom aj pracovať. Dôležitá je dôslednosť, aj napriek tomu, že môžeme okolo seba vidieť nespravodlivý systém, aj šliapanie po ľuďoch. A dôležité je aj vidieť, že samotné zabezpečenie sa nie je dobrý cieľ života. V duchu dnešného evanjelia by sme mohli povedať, že majetok nemôže byť naším bohom, ale je to len prostriedok k niečomu vyššiemu. Či tým vyšším budeme myslieť dobro celej spoločnosti alebo dobro svojej vlastnej duše.
Peter Cibira