Príhovor v nedeľu 19. 2. 2017

Približne v rokoch 2007 až 2010 sa svetoznáma automobilová firma Toyota dostala do veľkých problémov. Čelila mnohým obvineniam za nekvalitu a zavádzanie, musela sťahovať stovky áut z trhu. Jednoducho si pokazila meno. Po tomto ťažkom období sa jej najvyšší šéf ospravedlnil zákazníkom za to, že nebrali vážne ich sťažnosti a za to, že si zle stanovili cieľ firmy. Oni sa totiž rozhodli, že budú najväčšou automobilovou firmou na svete. Mali na to predpoklady, ale ich prioritou zrazu neboli dobré autá ani spokojnosť ich zamestnancov. Nakoniec „byť najväčšou firmou“ museli vyhodnotiť ako zlý cieľ, ktorý ich priviedol do straty.
To je príklad z ekonomického prostredia, ale asi nemusíme dokazovať, že zle stanovený cieľ sa nám môže vypomstiť aj v iných oblastiach – v manželstve, v profesionálnom živote, v osobnom živote.
Dnešným Ježišovým slovám (Mt 5, 38-48) môžeme rozumieť ako výzve správne a veľkoryso si nastaviť osobnostné ciele. Osobnostné, pretože jeho odporúčania nie je možné preniesť do spoločenského zákona. V spoločenskom zákone nemôže byť ustanovené, že ten, kto dostal facku, má si vypýtať aj druhú, alebo že ten, komu niečo ukradli, má ešte niečo dobrovoľne darovať. Spoločnosť potrebuje právny systém, dokonca jeho vymožiteľnosť. Ak právo platí len pre niekoho, ak nie je vymožiteľné, tak nás to frustruje. Ježišove pravidlá sú teda výzvou na osobné jednanie.
Skúsime sa pozrieť aspoň na niečo z toho, čo Ježiš hovoril. Začal zmienkou o zákone „oko za okou, zub za zub“. To bol Mojžišov zákon. A nebol zlý. Snažil sa zastaviť pomstu. Je totiž prirodzené, že človek, ktorému vybili zub, je ochotný vrátiť úder tak, že vyrazí aj niekoľko zubov. Mojžiš uzákonil, že je možné vrátiť len toľko, koľko človek utrpel. Ale Ježiš pridáva, že ani to nestačí na zastavenie šírenia zla. A pokračuje rečou o láske dokonca k nepriateľovi. Tu je potrebné spomenúť, že slová „láska“ a „nenávisť“ sú dnes spojené s predstavou silnej emócie. Ale takto ich pravdepodobne nevnímali v Ježišových časoch. Láska i nenávisť sú vecou rozhodnutia, sú vôľovým aktom. To znamená v prípade lásky rozhodnutie konať ústretovo voči inému človeku, robiť dobre, nakoľko je to možné. Ale nemusí tam byť žiaden pocit lásky. Podobne v prípade nenávisti je to rozhodnutie robiť zlo. Človek pritom nemusí cítiť nenávisť ako emóciu. Rozhodnutie pre pozitívne konanie Ježiš odporúča aj voči nepriateľovi, aj voči príslušníkovi iného kmeňa, národa. Teda úsmev nielen pre tých, ktorí sa na nás usmievajú, korektnosť nielen pre tých, ktorí sú k nám korektní… Ak by to bolo len voči tým, ktorí sa tak správajú voči nám, potom je to len akýsi druh obchodu, nič viac. Boh nedáva slnko a dážď len jednej skupine, jednej rodine, jednému kmeňu… Dáva to všetko človeku.
Ježišove návody sú teda nastavením vnútorného cieľa tak, aby sme žili hodnotný život aj napriek tomu, že ho okolie netvorí. Aby sme si stanovili ciele dobrého človeka, aj keď to pre okolie vôbec nie je štandardom. Svet hrá neraz s kartami zla, nie je ústretový a priateľský. Ale Ježišove výroky vedú k tomu, aby sme nehrali kartami zla, aby sme prekonali biedu zlých hráčov a zlej hry.
Môžeme to povedať ešte trochu inak. Vieme, že keď Biblia opisuje prvých ľudí a ich zlyhanie, zaznieva tam hlas diabla: „Budete ako Boh“. Nejeden psychológ a filozof hovorí o tom, že túžbu byť ako Boh môžeme nájsť za mnohým naším zlým jednaním. Chceme vládnuť, robiť si len podľa seba, dovoliť si všetko… Paradoxne môžeme dnešné evanjelium popísať tak, že nás pobáda byť ako Boh. Ale byť ako Boh v tom, ako miluje človeka. Boh totiž miluje človeka nie preto, že je človek dobrý. Ale preto, že On je dobrý. Iste je to vysoké nastavenie cieľa, ale je dôležité.

Peter Cibira