Príhovor v nedeľu 2. 7. 2017

Predvčerom deti priniesli zo školy vysvedčenia. V praveku sa vrátil s vysvedčením zo školy malý neandertálec. Keď si otec vysvedčenie prečítal, hovorí: „To, že prepadáš zo streľby z luku, mi nevadí. Si ešte maličký, cez prázdniny to dotrénujeme, bude to dobré. Ale to, že prepadáš z dejepisu, ktorý má do teraz len jednu stranu, to ma hnevá!“
Dokonca i na tomto vtipe je možné vidieť a pripomenúť si niektoré základné vlastnosti ľudského spoločenstva. Od začiatku je človek odkázaný na informácie, ktoré si odovzdávame. Slovami vtipu by sme to povedali, že od najstarších čias sa lovci snažili odovzdať umenie lovu svojim deťom. Dnes už nejde len o lov a podobné základné spôsoby prežitia. Odovzdávame si toho veľa – slovami vtipu celý dejepis ľudských dejín a poznatkov. Avšak takéto zdieľanie je aj náročné. Nielen pre množstvo informácií, ale preto, že ak ľudstvo chcelo a chce rásť, prežiť, tak je to spojené aj s istým sebazaprením, sebaobmedzením sa ľudstva. Toto seba obmedzenie je v morálke, v práve, v monogamných manželstvách… Keby ľudia robili len to, čo sa im chce, len ťažko by sme sa posúvali k lepšiemu. Toto všetko je reč o prioritách. Neraz hovoríme o tom, ako sú dôležité. Zle nastavené priority sú zdrojom stresu, konfliktov, chybných krokov, premrhania života… Ak nás niekedy niečo zastaví tak, že si musíme nanovo utriasť svoje priority, neraz je to uzdravujúce aj pre naše telo. Dobre usporiadané priority sú dôležité vo všetkom. Napríklad Japonci hovoria, že práca – aby nás zbytočne nevyčerpávala a neničila – musí mať štyri základné charakteristiky: má to byť práca, ktorú robíme radi; má to byť práca, ktorú vieme dobre robiť; má to byť práca, ktorá nás uživí; má to byť práca, ktorá je zmysluplná. Ak sa niečo z tohto nenaplní, potom nás práca ničí. Podobné pravidlá by sme našli i na mnohé iné naše činnosti. Vždy sú tieto pravidlá spojené s hľadaním dobrého nastavenia priorít.
Všetko to hovorím s ohľadom na dnešné evanjelium (Mt 10, 37-42). Počuli sme niekoľko náročných vecí, ako je nemať na prvom mieste otca a mamu, nemať na prvom mieste svoje deti… Nič príjemné. Dokonca by sme mohli na chvíľu namietať, či je to správna reč. Ako refrén tam Ježiš opakoval, že ak to niekto neplní, „nie je ma hoden“. Exegéti upozorňujú, že slovo „hoden“ dnes vnímame inak, ako znie v pôvodnom jazyku Biblie, teda v gréčtine. My mu zväčša rozumieme ako „zaslúžiť si“. Ale z gréckeho pôvodu je to slovo, ktoré hovorí o nastavení jazýčka váh, vyrovnaní misiek váh. Teda o vyvážení. Ak si to takto dosadíme do nášho textu, už to bude znieť inak: Kto miluje otca a mamu viac ako mňa, nemá to dobre vyvážené; ak niekto miluje deti takouto láskou, nemá to dobre vyvážené… Teda dnešný text evanjelia je o prioritách. Samozrejme nielen ten dnešný, Ježiš o nich hovorí často, ale tento text zvlášť. Ak hovorí o rodičoch a deťoch, neznamená to, že ich máme vo svojom vnútri vyškrtnúť. Hovorí nám, aby sme mali dobre vyvážené misky váh, teda ich dali na správne miesto. A vieme, že Ježišov pohľad na hlavnú prioritu vychádza z lásky k Bohu. Teda z lásky k absolútnemu Dobru. S rozvíjaním, udržiavaním a prečisťovaním tejto lásky nám chce pomôcť nastaviť naše vnútorné váhy.
Žiť správne nie je vždy úplne jednoduché. Nech nám Pán Boh pomáha, aby sme sa k tomu stále približovali.

Peter Cibira

477 celkovo 1 dnes