Príhovor v nedeľu 22. 1. 2017

Ak sledujete správy, tak viete, že v ostatných dňoch v slovenskom parlamente rozoberali návrh zákona o zvýšení počtu osôb potrebných na zaregistrovanie novej cirkvi. Nejdem rozoberať, či nás tento zákon posunie k niečomu lepšiemu, alebo nás uchráni od niečoho zlého. To ukáže život. Ale je jasné, že na počet osôb sa neraz náboženstvá odvolávajú, keď chcú niečo pre seba vydobyť. Väčší kritici by povedali, že za synagógami, kostolmi a mešitami sú peniaze. Aj keď to neplatí všeobecne, v jednotlivých prípadoch je to skutočne tak, že existenciu nejakej náboženskej skupiny, pôsobenie nejakého kazateľa si môže niekto želať a podporovať jeho činnosť svojimi peniazmi.
Rozprávam tieto veci pre kontrast, ktorý navodzuje dnešné evanjelium (Mt 4, 12-23), keď hovorí o Ježišovom založení komunity, teda o povolaní apoštolov. Nehľadal sponzorov a iných podporovateľov. Vybral si rybárov. A v dnešnom evanjeliu sme pri druhej súrodeneckej dvojici počuli – vybral si opravárov sietí!
Pri tejto symbolike trochu zostanem. Slovo sieť sa dnes používa veľmi často a v oveľa v širšom význame, ako je rybárska sieť. Hlavne ak vezmeme anglickú verziu tohto slova, teda „net“, tak vieme, že je to často skloňované slovo. Internet, mnohé názvy firiem, ktoré majú rovnakú koncovku utvorenú zo spomenutého „net“… Okrem toho sa snažíme o zosieťovanie ľudí – aby ľudia v jednej časti krajiny či sveta vedeli a boli napojení na inú časť sveta, kde riešia podobný problém…
Opakom siete je atomizácia či izolácia. O tom dnes často hovoria sociológovia: ani internet, ani iné technológie nevedia zaručiť to, aby si boli ľudia bytostne bližšie. Ba práve že sa zdá, že v našom svete je veľa ľudí atomizovaných a izolovaných. Môžeme spomenúť starých ľudí, ale aj deti, ktoré sú izolované tým, že na ne nie je čas, ale aj produktívnych ľudí, ktorí sa necítia docenení, či nemajú skutočných priateľov… Je to jeden z vážnych problémov doby. Samotný internet nemusí byť len veľkou pomôckou, ale niekedy aj nebezpečným nástrojom.
Práve preto sa mi zdá dobré zastaviť sa pri slovnom spojení: Ježiš si vybral za svojich spolupracovníkov opravárov sietí! Nemyslíme tým len komunikačné či sociálne siete, ale také, ktoré vytvárajú blízkosť človeka k človeku, ktoré spájajú ľudí hľadajúcich pravdu, spravodlivosť, lásku. Ježišovi najbližší spolupracovníci boli ľudia, ktorých spájala túžba, aby Ježišovo posolstvo, jeho videnie života a Boha žilo.
Všetci vieme, že takéto siete nie je jednoduché udržiavať a opravovať. Poznáme to, žiaľ, už zo svojich rodín. Poznáme to z cirkvi. Poznáme to zo spoločnosti. Ale som presvedčený, a nielen ja, že takéto opravovanie a vytváranie sietí je minimálne rovnako dôležité, ak sú zákony, ktoré nás majú chrániť. Ak by nebolo ľudí, ktorí tvoria takéto hodnoty, tak nám ani zákony dlhodobo nepomôžu.
Dnes sme teda počuli mená prvých Ježišových spolupracovníkov. Ale počuli sme aj prvé slová jeho verejného vystúpenia: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“ Pri výzve robiť pokánie, teda obrátiť sa, sa môžeme právom spýtať, ktorým smerom sa to máme obrátiť!? Odpoveď je jednoduchá – tým správnym smerom. Musíme si neprestajne kontrolovať kompas. A na to nám môže pomôcť aj premýšľanie či meditácia nad tým, ako môžem vo svojom prostredí byť opravárom sietí medzi ľuďmi!?

Peter Cibira