Príhovor v nedeľu 24. 2. 2019

Za socializmu sme vídavali motivačné plagáty. Pamätníci spomínajú, že v istom čase sa v Prahe objavila séria plagátov s nápisom: „Ako budeme dnes pracovať, tak budeme zajtra žiť!“ Pod jedným z takýchto nápisov sa v Prahe – Dejviciach objavil nápis: „Nevyhrážajte sa!“

Ježiš v dnešnom úryvku (Lk 6, 27-38) spomína, že aj hriešnici vedia byť k sebe dobrí, vedia si požičať, pozdraviť sa. A ja mám pocit, že žijeme v dobe, v ktorej sa už nevieme usmiať ani tam, kde môžeme. Že si nevieme pomôcť tam, kde sme si voľakedy vedeli. Že nevieme byť dobrosrdeční ani k dobrosrdečným, láskaví ani k láskavým. Načo potom moje slová? Nebude to len lamentácia, „vyhrážanie sa“, že to aj tak nezmeníme?

Potom som si uvedomil, že tieto Ježišove slová sú práve výzvou proti vyhrážkam typu, že všetko bude len zlé a horšie. Nemyslím si, že to v Ježišových časoch bolo lepšie. Aj tam museli byť časové úseky, v ktorých sa zdalo všetko zlé. Ani Ježišovi súčasníci neboli dokonalí. Ale on aj tak hovoril svoje posolstvo.

Áno, čítali sme si slová, ktoré sú asi najťažšie z celého evanjelia. Všetci vieme, že ich nikdy dokonale nesplníme. Nikdy nebudeme vedieť milovať nepriateľov, byť úplne nezištní a slobodní od všetkej opatrnosti. Je to prirodzené. Ak nás totiž niečo pichlo, nabudúce budeme opatrní. Ak nás niekto zranil, budeme opatrní. Ak sme utŕžili rany, budeme opatrní. Ale aj tak je dobre, že máme v základnom texte našej viery, teda v Evanjeliu, takto náročný text.

Je známe, že práve slová dnešného evanjelia fascinovali a inšpirovali bojovníka za slobodu Indie Mahátmá Gándhího. Jemu sa to podarilo – pomocou nenásilia dokázal oslobodiť Indiu od kolonializmu. Súčasne však Gándhí videl, že kresťania majú takéto krásne slová, ale nežijú podľa nich.

Čo nám teda chcel Ježiš povedať? V prvom rade dnešné evanjelium neznamená, že sa máme nechať biť, že sa máme nechať obrať o všetko, nechať sa úplne vyčerpať. Ježiš svoje slová hovoril rozumným ľuďom. Nimi sme snáď aj my. A rozumný človek vie, že sa musí aj brániť, musí aj nastaviť hranice, musí aj dbať o svoje živobytie i o bezpečnosť. Isté hranice budeme potrebovať vždy.

Ježišove slová neznamenajú, že raz bude dokonalá spoločnosť zdieľania milosrdenstva a priateľstva.

Neznamenajú, že nebudú potrebné súdy, že učitelia nebudú musieť známkovať, že nikto nebude nič kritizovať.

Ježišove slová neznamenajú ani to, že takýmto konaním dosiahneme nejaký očakávaný a vypočítateľný výsledok. Sú však veľkou výzvou k nastaveniu vnútorného postoja. K rozhodnutiu reagovať na zlú situáciu tým, že nechceme spôsobovať ďalšie rany, ďalšie rozdelenie, ďalšie zlo.

Niekedy sú milosrdní ľudia považovaní za slabochov, ktorí sa boja konfliktu, ktorí chcú všetko skryť pod pokrievku a tváriť sa, že všetko je dobré. Dnešné evanjelium však nehovorí o takejto bezkonfliktnosti. Skôr naopak, hovorí o veľkom odhodlaní a sile.

Fiodor Michailovič Dostojevskij bol nielen spisovateľom, ale aj bojovníkom proti cárovi. Jeho boj nebol veľmi úspešný. Za svoju činnosť bol Dostojevskij odsúdený na trest smrti. Počas čakania na výkon rozsudku dostal cársku milosť. V tejto súvislosti je silný jeho výrok: „Milosrdenstvo nie je lacná mäkkosrdnatosť, ale veľká výsada kráľov!“ Presne takto je možné vnímať dnešné Ježišove slová. Sú pozvaním k vnútornej sile, k veľkosti. Sú pozvaním k tomu, aby popis reality nebol vyhrážkou pre zajtrajšok, ale hľadaním tých veľkých a silných, ktorí sa pokúsia o takýto vnútorný postoj.

Nech nám Boh pomáha, aby sme boli milosrdní, láskaví, silní aspoň tak, ako to dokážeme.

Peter Cibira

187 celkovo 1 dnes