Príhovor v nedeľu 25. 8. 2019

„Bude málo tých, ktorí budú spasení?“ – trochu skeptická otázka z dnešného evanjelia (Lk 13, 22-30). Jej autor akoby neveril, že ich môže byť veľa. Otázku predniesol človek zo židovského prostredia. Predstavoval si pod slovom „spása“ to isté, čo si predstavujú kresťania? Rozumieme tomuto pojmu rovnako? O pojme „spása“ u židov a u kresťanov, o spoločnom i rozdielnom poňatí tohto slova sú napísané mnohé texty.

Kedysi som počul vtipnú námietku, že človek môže mať skúsenosť so spasenou lúkou, ale inak nevie, čo si má pod spasením vybaviť. Dnes by deti už mali pravdepodobne problém predstaviť si aj spasenú lúku.

Slovo „spása“ patrí do náboženského slovníka, tak kresťanského ako aj židovského. Väčšina kresťanov si pod ním predstaví hlavne život po smrti, prijatie do neba. Iste, aj to je spása, ale nielen to.

Možno nám pomôže, keď si slovo „spása“ nahradíme iným. Biblia používa aj slovo „vykúpenie“. Ale ani s tým nemáme príliš skúseností, tomuto slovu rozumeli predovšetkým v otrokárskych spoločnostiach. Tam sa mohlo stať, že niekoho vykúpili z otrockého stavu a on sa stal slobodným. Okrem tohto termínu však môžeme použiť aj slová „záchrana“, „vyslobodenie“. A tu už začíname rozumieť v oveľa širšom rozmere.

Keď som nad tým uvažoval, hlavou mi prechádzali myšlienky, čo všetko som za posledné týždne čítal. Možno čítam nesprávne informácie a nesprávne noviny, ale opakujúcou sa témou je globálne otepľovanie. V článkoch o ňom je – niekedy explicitne napísaná, inokedy len implicitne naznačená – otázka, či sa ľudstvo dokáže zachrániť. Výraznou témou posledných týždňov je rapídne vymieranie živočíšnych i rastlinných druhov. Aj tam je prítomná otázka, či dokážeme uchrániť našu zem a seba samých. Témou je stále migrácia – teda rozbehnutý proces sťahovania národov. Aj tu zaznieva otázka, či sa zachová národ, štát. Témou posledných dní je aj možný príchod novej ekonomickej krízy. A, samozrejme, aj tu je vyjadrená otázka o našej schopnosti zachrániť sa. Mohli by sme pokračovať vo vypočítavaní problémov, kde všade by sme potrebovali záchranu. Ale nebudem to robiť. Už spomenuté môže niekomu stačiť na to, aby podľahol celkom výraznej depresii. Ani ja, ani vy nezachránime svet, so spomenutými problémami môžeme pohnúť len pramálo. Snáď môžeme dúfať, že ľudstvo nájde prostriedky záchrany a bude mať silu i odvahu ich aplikovať.

Aj v tomto môže byť dnešné evanjelium inšpirujúce. Ježiš dostal otázku o množstve zachránených, ale neodpovedal na to. Akoby to pokladal za neplodnú polemiku. Namiesto toho poukázal na to, či poznáme cestu pre seba a či po nej kráčame. Použil pritom opäť obrazné rozprávanie. Hovoril o tesnej bráne, ktorou máme kráčať. Predpokladám, že pri predstave tesnej brány si automaticky povieme, že je to výzva k námahe. A asi aj je. To, čo ľudstvo vytvorilo, je spojené s námahou. Podobne ako aj dozrievanie jedinca. Ak má človek dozrieť, musí sa učiť, premýšľať, ak chce podať fyzický výkon, musí trénovať… Musíme sa vedieť aj zapierať, neskonzumovať všetko, čo sa núka… Láska, dobro a všetky podobné hodnoty si vyžadujú takmer denne sa znovu pre ne rozhodnúť. Je omylom myslieť si, že budú prichádzať samé, bez našej námahy. Ale obraz tesnej brány môže znamenať ešte aj iné. Tesnou bránou nemusí ísť nutne len jeden človek. Ak ich je však viac, musia sa zomknúť. A opäť môžeme konštatovať, že ľudia dosiahli oveľa viac, keď sa zomkli, keď si sebecky nechránili len svoj priestor, ale vedeli a chceli spolupracovať.

Mohli by sme pokračovať v premýšľaní nad symbolom tesnej brány. Ale vrátim sa k slovu „spása“. Ak by ste siahli po slovníkoch, prípadne ak by ste analyzovali biblické texty, zistili by ste, že nebo po smrti síce k tomuto pojmu patrí, ale len akosi okrajovo, ako druhotný efekt. Oveľa viac „spása“ znamená oslobodenie sa od toho, čo narúša náš vzťah s Bohom a s ľuďmi. Teda oslobodenie sa od toho, čo človeka odcudzuje – od Boha, od sveta, od ľudí, od seba. Toto odcudzenie kresťanstvo nazýva jednoducho hriechom.

Rozprávanie dnešného evanjelia nám môže pripomenúť, že nie je dobré podľahnúť panike z problémov, ktoré volajú po záchrane. Skôr sa treba snažiť o to, aby sme boli zachránení od všetkého, čo ruší zdravý vzťah s Bohom, s ľuďmi i so svetom. Nič viac a nič lepšie urobiť nemôžeme.

Peter Cibira

148 celkovo 1 dnes