V Čechách žije známy ekonóm Tomáš Sedláček. Známy je už tým, že ako dvadsaťsedemročný bol poradcom prezidenta a poradcom ministerstva financií. Známy je aj svojou knihou „Ekonómia dobra a zla“ (preloženou do 14 jazykov). Táto kniha nie je jednoduchou príručkou ekonómie, ale ide až ku koreňom našej kultúry (k Sumerom, Hebrejom, do antiky) a všíma si spojenie ekonómie s filozofiou, náboženstvom, kultúrou. Predslov knihy napísal Václav Havel. Bývalý prezident sa v ňom pohráva so slovami – najprv nastoľuje otázku, kde sa vzalo, že si dnes všímame predovšetkým rast a rast rastu. A potom vytvára metaforu: Ak by ekonóm-účtovník dostal za úlohu optimalizovať prácu symfonického orchestra, pravdepodobne by to skončilo tým, že by vyškrtol všetky pauzy. Veď predsa len zdržujú a hudobníkov nie je možné platiť za to, že nehrajú.
Táto metafora sa mi páči. Dá sa ľahko preniesť do života – nielen hudba potrebuje pauzy a pomlčky, ale aj život. Nielen hudba potrebuje rytmus, ktorý v sebe zahŕňa aj pomlčky, ale aj život. A ešte metafora celkom výstižne pripomína, že život skutočne nie je len ekonomický rast a zisk. Rast životnej úrovne, ktorý je merateľný ekonomickými parametrami, ešte nemusí znamenať rast úrovne života, teda jeho kvality.
Pritom vieme, že už dieťa, keď sa vráti zo školy a videlo tam spolužiaka, ktorý je lepšie oblečený a obutý, chce od rodičov podobné oblečenie a obuv. Vieme, že človek sa musí starať o svoje živobytie i úspory. Je to súčasť života, je to nutné a je to v nás. Ekonómovia a politici by mali nastaviť dobré prostredie pre takýto rozmer človeka, čo nie je jednoduché. Kiež by sa im to darilo. Vieme, že starosť o zabezpečenie života nás môže skutočne niekedy totálne pohltiť. Neraz nemáme na výber. Ale vieme i to, že starosť o zabezpečenie života nie je a nemá byť jediný rozmer života. Kresťanstvo nám to stále pripomína. A to je dobre. Pretože človek skutočne potrebuje aj vzťahy, potrebuje byť milovaný i milovať, potrebuje byť užitočný i cítiť zmysluplnosť svojich snažení, potrebuje zažiť i tvoriť aj niečo krásne, potrebuje aj spravodlivosť a poriadok, potrebuje kultúru ducha. A mohli by sme pokračovať.
Dnešné evanjelium (Mt 6, 24-34) začalo tým, že sa nedá slúžiť aj Bohu, aj mamone. Ježiš pripomínal, že si musíme vybrať. To znamená vybrať si, podľa akých pravidiel budú usporiadané ciele nášho snaženia. Pripomeňme si, že Biblia sa vyhradzuje predovšetkým voči modlám, nie ateizmu. Modla je výtvor človeka, ktorý dosadíme na miesto Boha. Modla je, keď sa človek klania nesprávnej predstave o živote. Dnes to neznamená, že by sa ľudia klaňali sochám. V dnešnom evanjeliu je ako nesprávna modla označená mamona, teda matéria. Môže to však byť naša sláva, naše užívanie si…
Najdôležitejšia veta dnešného evanjelia je, aby sme najprv hľadali Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa nám pridá. Tá veta neznamená, že sa nemáme starať. Ak sme aj počuli, že ľalie sa nestarajú a sú krásne, že vrabce nesejú a sú najedené, neznamená to, že nemáme šiť a siať, premýšľať a plánovať. Znamená to prioritu vyšších hodnôt. Niečo v zmysle: starať sa, ale nebyť ustarostení. Aj to je cenná výzva do dnešnej vystresovanej doby.
Známy, ktorý je podnikateľom, bol v Nemecku v benediktínskom kláštore a vrátil sa nadšený. Benediktínske kláštory vznikali od staroveku ako miesta modlitby, ale aj miesta života. Okolo kláštora sa vytvárali dediny a kláštor dával ľuďom obživu. Potreboval totiž svojich drevorubačov a stolárov, stavbárov a remeselníkov, pastierov a roľníkov… Tým sú dodnes kláštory zdrojom obživy pre množstvo ľudí a nemecká cirkev sa radí k najväčším zamestnávateľom. Kláštor, ktorý navštívil môj známy, zastrešuje 26 spoločností s ručením obmedzeným, čiže 26 firiem. Môj známy bol nadšený, keď videl, že mnísi sú síce aj unavení, ale predsa všetko spravujú s úsmevom. Vysvetľoval to samotnou regulou benediktínov. Ich zakladateľ – sv. Benedikt z Nursie – trval na tom, aby opát kláštora bol charakterný človek, aby nemal na mysli v prvom rade zisk, ale ľudí, aby každý bol vypočutý a braný vážne, aby bolo postarané aj o tých, ktorí nevládzu… Aj toto môže byť príklad toho, čo znamená mať na zreteli najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a potom ostatné veci. Naozaj nejde o bezstarostný život a život bez námahy, ale o správne zameranie života, ktoré môže byť zdrojom úsmevu aj uprostred únavy.
Aj my sme pozvaní k tomu, aby sme okolo seba utvárali dobré miesto pre život. A to úzko súvisí s tým, aby sme sa na prvé miesto snažili dávať Boha a hodnoty jeho kráľovstva.
Peter Cibira