Príhovor v nedeľu 27.9.2015

V prvom čítaní (Nm 11,25-29) sme počúvali o Mojžišovi, o jeho sedemdesiatich spoločníkoch, ktorí prorokovali, a o dvoch oddelených mužoch, ktorí prorokovali tiež. Jozuemu, ktorý sa raz stane Mojžišovým nástupcom, to prekážalo. Žiadal zákaz pre tých dvoch. Pokúsim sa najprv trochu rozobrať tento text, uľahčí nám to výklad evanjelia.

Je totiž dobré pripomenúť, že Jozue vedel, že národ musí byť jednotný. Ak nemá všetko pod kontrolou, bude o to ťažšie dobývať zasľúbenú zem. Jozue potreboval silný a jednotný národ. A tí dvaja zjavne neboli pod jeho kontrolou.

O kontrolu náboženstva sa celými dejinami snažia aj politici, aj predstavitelia náboženstiev či cirkví. Je to prirodzené práve z dôvodu takejto jednoty i kontroly. Tí, ktorí nie sú pod kontrolou, ohrozujú zavedený poriadok. A platí to aj dnes. Ale všimnime si veľkorysosť a prezieravosť Mojžiša. Nezakázal týmto ľuďom prorokovať.

Dnes nevieme presne povedať, v čom spočívalo to prorokovanie. Či tí ľudia boli v akomsi tranze, či tancovali a spievali. Alebo – pripomeňme si – že pod prorokovaním sa v Biblii myslí predovšetkým kritické a uzdravujúce pripomínanie cesty pre národ a pre jednotlivca. Proroci hlavne napomínali, žiadali návrat k Bohu (tým sa ich napomínanie stávalo uzdravujúcim). Ale takéto kriticko-uzdravujúce postoje sú veľmi dôležité, aj keď nemusia byť príjemné a vytvárajú dojem, že nie je všetko ideálne, pod kontrolou a že nie sme jednotní. Ale toto predsa nie je ohrozenie!

A Mojžiš to vedel. Vyriekol akési prianie, možno modlitbu: kiež by všetok ľud prorokoval!

V evanjeliu(Mk 9,38-43. 45. 47-48) je niečo podobné. Nešlo o prorokovanie, ale o uzdravovanie v mene Ježiša. Aj tu Ján žiadal, aby to Ježiš zastavil. Ale on to neurobil.

Ak niekto robí dobre, aj keď nechodí s nami, to nás neohrozuje! Na rozdiel od Mojžiša Ježiš nehovorí o prianí, aby to robili všetci. Ale jeho reč smeruje k tomu, aby z nás nevychádzalo pohoršenie. Pohoršenie – to je predovšetkým strhnúť iného na zlé cesty. A toto je Ježišova odpoveď na ohrozenie našej jednoty: pozrite sa na seba, na seba dávajte pozor, aby ste neukazovali nezodpovednú, zľahčenú, zlú cestu! Hovorí to veľmi tvrdými slovami, ktoré iste nemôžeme aplikovať doslovne. Ale tá tvrdosť ukazuje, ako to Ježiš pokladá za dôležité.

A ja som podobne presvedčený, že najväčšie ohrozenia jednoty sú zvnútra. Ohrozujú nás predovšetkým naše zlyhania, naše zjednodušovania, naše zle nastavené parametre, pokrivenie našich ciest, ktoré sa stávajú návodom aj pre iných, naše odrádzanie od dobrého a správneho.

Spomeňme si vždy aj na seba, ak budeme mať pocit, že niekto nie je pod našou kontrolou a že niekto môže ohrozovať našu jednotu.

Peter Cibira