Príhovor v nedeľu 30. 7. 2017

Český filozof a emigrant Václav Bělohradský sa uchytil v Taliansku. Okrem iného tam prednášal aj pre učiteľov, ktorí učili deti v nemocnici. Spomína si na jednu príhodu, keď sa do diskusie prihlásil jeden z učiteľov. Povedal, že učí na oddelení pre deti s leukémiou. Jeho žiaci zväčša neprežijú rok. Od Bělohradského si pýtal radu: „Poraďte mi, čo mám učiť, aby to malo zmysel!“ Bělohradský si zapamätal túto príhodu preto, že je na nej vidieť, ako niekedy nešťastne uvažujeme o zmysle. Už samotná výučba spomenutého učiteľa bola zmysluplná, bol s tými deťmi, pomáhal im zamerať sa na niečo iné ako na ich chorobu… On ale akoby pokladal za zmysluplné len to, ak sú výkony, alebo ak sa dopracujeme k nejakému cieľu. Tak to ale nemusí byť vždy, dokonca nás takéto uvažovanie môže neraz aj odvádzať od podstaty prežívania života. Sám mám podobnú skúsenosť. Na vysokej školy som mal kamaráta, ktorý mal podobnú nevyliečiteľnú chorobu. Všetkých nás prekvapoval tým, že neprestal chodiť do posilňovne, neprestal byť dobrým študentom, neprestal mať záujem o nás. Chodil po svete a tak aj zomrel niekde na letisku vo Švajčiarsku. Zmysel jeho života sa nedal merať výkonmi a dosiahnutými cieľmi, titulom, ale jednoduchým žitím. Spomienka na neho je pre mňa opakovaným návratom k premýšľaniu nad životom.
Počúvali sme dnes tri krátke Ježišove podobenstvá o Božom kráľovstve (Mt 13, 44-52). Ježišovo rozprávanie o ňom mi pripomína premýšľanie nad zmyslom života. Ježiš nás príbehmi o ňom vždy zameriava na hľadanie podstatného. Neraz sú to nenápadné, ale dôležité veci, ktoré by sme si mali vedieť uvedomiť. Zhrniem, čo sme dnes počuli: o človeku, ktorý akousi náhodou narazil na poklad. Aj to by mohla byť dôležitá téma, ako si uvedomovať veci, čas, dary, ktoré máme. Je dôležité si ich všímať, aby nám nepretiekli cez prsty. Druhý človek z dnešných podobenstiev bol kupec, čo je vyjadrením námahy či snahy človeka. Ten nenarazil na vzácnu perlu čistou náhodou, ale túto náhodu si pravdepodobne pripravil svojou prácou. Aj to by mohla byť dôležitá téma. Tretí obraz bol o sieti a triedení rýb. Aj z toho by sa dala urobiť téma: z toho, že život sa nikdy nemôže skladať len z dobrého, že potrebuje trpezlivosť, rozlišovanie. Spoločný všetkým trom obrazom je záujem. A my sa môžeme pýtať seba samých, čo nám dnes bráni v rozvíjaní Božieho kráľovstva, teda v pretváraní života v takomto duchu. Možno by sme povedali niekoľko postrehov, ako sú ľudia okolo zlí. Ale v konečnom dôsledku by sme museli priznať, že nám nechýba vlastne nič. Len rozhodnutie pristupovať k životu ako ku spolupráci na Božom kráľovstve.
Zastavím sa ešte pri dnešnom prvom čítaní (1 Kr 3, 5-6a. 7-12). Bol to výnimočný text. Mladý Šalamún dostal vo sne ponuku vypýtať si od Boha čokoľvek. A on si pýtal múdrosť, aby rozumel ľudu, ktorému má vládnuť. Šalamún naznačil, že je sám nedostatočný, ale je ochotný a otvorený porozumeniu. Múdrosť sa nedá jednorazovo vyprosiť. To je celoživotný zápas. Ale je potrebné, aby to človek hľadal a chcel. Nie je to dobrý príklad aj pre našu tému Božieho kráľovstva?
A tiež sa zastavím pri druhom čítaní (Rim 8, 28-30), pretože aj to sú výnimočné slová. Apoštol Pavol tam vyjadril svoje presvedčenie, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Všetko! Teda aj hriech? Aj naša nedostatočnosť? Áno, aj toto všetko, pokiaľ sme ochotní sa z toho poučiť, pokiaľ nás také veci vedú k zrelosti. Aj tieto Pavlove slová môžeme vnímať ako inšpiráciu. Aj takto sa Božie kráľovstvo medzi nami buduje.

Peter Cibira

446 celkovo 1 dnes