Mt 16, 21-27
Dnešné evanjelium budem rozoberať pod zorným uhlom falošných predstáv o Bohu a o živote.
Jedna z takýchto predstáv, s ktorou sa občas stretávam, je, že niektorí ľudia si idealizujú kňazov. Sú presvedčení, že kňazi sú svätejší ľudia, pokojnejší, bližší Bohu, viac ponorení v modlitbe. Nemusí to však vôbec byť pravda.
V dnešnom úryvku evanjelia môžeme sledovať apoštola Petra. Je to pokračovanie dialógu z minulej nedele, kde Petra Ježiš veľmi chválil. Hovoril mu, že je skalou, na ktorej postaví svoju cirkev. Ale vzápätí rozhovor prešiel do toho, čo sme počuli dnes. Ježiš Petra veľmi ostrými slovami kritizuje: „Choď mi z očí, satan. Nemáš pochopenie pre Božie veci…“ A zrazu vidíme prvého pápeža, ktorý nemá dostatok porozumenia Božím veciam! Naznačuje to, že ak je niekto aj pápežom, biskupom, či kňazom, to neznamená automaticky, že je svätý, že dobre všetko chápe. Peter si totiž povýšil svoju predstavu o Mesiášovi nad tú Ježišovu. Bol vychovaný v škole farizejov, a hoci sa od nich oddelil, predsa ich názory mal asi veľmi silno pod kožou. Čakal Mesiáša, ktorý bude mocný, ktorý všetkým ukáže, kto je tu pánom, ukáže, ktorý národ je vyvolený.
Prečo Peter, prvý pápež, dovolil, aby sa táto ostrá kritika na neho zapísala a rozprávala až do dnešných dní? V modlitbách neraz prosíme svätých o príhovor za nás. Dnes je to akoby naopak. Akoby nám chcel Peter odovzdať svoj odkaz. A ten odkaz by sme mohli prerozprávať takto: „Neopakujete naše chyby. Ja sám som si myslel, že rozumiem lepšie poslaniu Mesiáša, ako samotný Kristus. Nebola to pravda! Nemyslite si, že rozumiete Bohu a životu lepšie, ako Boh sám!“
Podobne by sme mohli prerozprávať Ježišovo „Choď mi z očí, satan…“ takto: „Peter, takto začínal satan, že mal inú predstavu o svete ako Boh. Falošné predstavy sú cestou do pekla, cestou k sklamaniu, utrpeniu, spôsobovaniu bolesti…!“
Svoje predstavy o živote, a neraz predstavy falošné, máme všetci. Sledoval som dokumentárny film o rozdelení Československa. Respondenti dostali aj otázku, aké „národné záujmy“ podľa nich sledujú oba národy. A odpovedali s akýmsi nádychom smútku, že sa zdá, že jediný národný záujem na oboch stranách je získať čím viac peňazí, teda byť viac bohatý. Je jasné, že väčšie finančné možnosti sú dobrá vec. Ale asi netreba ani veľa slov na to, aby sme si uvedomili, že ak je toto jediný národný záujem, je to zúfalo málo! Budeme stavať ešte vyššie a viac kamenné ploty okolo svojich domov? Budeme viac využívať prírodné zdroje, ale aj ľudí okolo nás? To je skutočne veľmi málo. Podobne je to v prípade priateľstva, manželstva a v mnohých ďalších veciach: Máme často predstavu o tom, ako by mali tí druhí fungovať, čo všetko potrebujeme k šťastiu… Len život veľmi často ide iným smerom. A druhí nekonajú podľa našich predstáv. A dosiahnutie vysnívaných cieľov vôbec nemusí znamenať šťastie a spokojnosť.
Liek, ktorý ponúka dnešné evanjelium, je snaha o načúvanie a hlbšie porozumenie. Peter si musel uvedomiť, že musí viac vnímať a viac sa snažiť pochopiť, čo Ježiš vlastne vidí ako svoje poslanie. Väčšia svätosť či blízkosť Bohu u kňazov by mala byť v tom, že sa snažia stále lepšie porozumieť Ježišovmu odkazu. Ale aj v iných oblastiach a aj pre ostatných ľudí platí, že je potrebné nielen si predstavovať svoju víziu, ale dobre poznať, dobre načúvať aj iným. V tomto duchu môžeme hovoriť aj o Ježišovom posolstve, že je platné stále – ale nie tak, že by to bola skala, ktorá dáva istotu bez zachvenia. Skôr platí ako opakovaná korektúra našich predstáv. A to potrebujeme stále, nech by naše predstavy o živote boli akokoľvek moderné.
Petrova vízia mocného Mesiáša narazila na Ježišovu reč o kríži. Zostáva to ako veľká spomienka, že Božie cesty a cesty života vedú k víťazstvu často úplne inak, ako si to prestavujeme.
Nebolo by zlé, keby sme si niekedy prečítali Písmo hľadajúc, za čo Ježiš ľudí chválil, za čo ich kritizoval a o čo pre nich v modlitbe prosil. V jeho modlitbách by sme nenašli, že prosí za našu prosperitu (hoci je to veľká vec). Dokonca neprosil ani za naše zdravie (hoci je to veľká vec). Prosil o to, aby sme boli blízki Bohu, aby sme ho poznali, aby sme plnili jeho vôľu, aby sme boli jednotí, aby sme boli ľudia pravdy, spravodlivosti a lásky. To je cesta, ktorá si neprestavuje život bez krížov, ale ktorá ponúka zdroj sily a orientáciu.