Príhovor v nedeľu 5. 7. 2020 – sviatok sv. Cyrila a Metoda

Turisti veľmi túžili stretnúť sa v meste so známym mužom. Podarilo sa im to. V rozhovore sa okrem iného pýtali, či sa v tomto meste narodilo viacero slávnych ľudí. Muž sa zamyslel a odpovedal: „Pokiaľ si pamätám, tak sa tu rodia iba deti!“

Páči sa mi to. Slávni ľudia sa nerodia, oni vyrastú. Podobne prospešní ľudia, dobrí ľudia…

Veľkomoravské knieža Rastislav mal pred 1157 rokmi veľké šťastie. Na jeho žiadosť, aby k nám poslali niekoho, kto v reči ľudu bude zvestovať evanjelium, sa našli dvaja vzdelaní, pripravení, ochotní a charizmatickí muži: Konštantín a Metod.

Nie je celkom správne povedať, že nám priniesli kresťanstvo. Ono tu už bolo. Šírili ho predovšetkým misionári z Franskej ríše. A v tom čase bolo kresťanstvo žiadané. Štátne útvary či kráľovstvá tej doby akosi tušili, že ak chcú obstáť, potrebujú právny systém, kultúrny systém a tiež etické normy. To všetko kresťanstvo ponúkalo. A tým dávalo možnosť pozdvihnutia národa na modernú úroveň. V Rastislavovom pozvaní misionárov z Východu je možné vnímať politický rozmer. Rastislav sa chcel vymaniť zo západného vplyvu.

Napriek politickému rozmeru predsa len Konštantín a Metod výrazne prispeli aj ku kultúrnemu, aj k náboženskému pohybu. Vytvorili pre našich predkov písmo, založili vysokú školu a dosiahli v tých časoch nevídanú výnimku: staroslovienčina sa dostala na úroveň troch liturgických jazykov, ktorými dovtedy boli len latinčina, gréčtina a hebrejčina.

„Aby ľudia rozumeli!“ Nie je však práve toto jadrom kresťanstva? Rozumieť, ale nielen jazyku. Rozumieť podstate.

Zjednodušene môžeme povedať, že práve „porozumenie“ bolo tým novým prvkom, ktorý prinieslo židovstvo. Okolité národy v časoch koncipovania židovského náboženstva prinášali bohom obety, mali svoje rituály, ktorými si chceli božstvá nakloniť. Židovstvo však začalo zdôrazňovať porozumenie svojim vlastným dejinám. Dejiny pre nich neboli len súbor historických faktov, ale rozumeli im, opakovali si ich, vnímali ich ako cestu s Bohom. To, že sa vyslobodili z otroctva a stali sa slobodnými, to pripisovali Bohu. To, že mali etický kódex, teda Desatoro, aj to bol pre nich dar od Boha. A tak by sme mohli pokračovať. Kresťanstvo je dedičom tohto postoja. Jeho snahou nie je robiť rituály, dokonca možno v nezrozumiteľnom jazyku. Jeho snahou je porozumieť životu Ježišovou optikou. Prenášať túto optiku na život i dejiny. Toto môžeme vnímať za pokusom Konštantína a Metoda vniesť staroslovienčinu do vtedajšej liturgie.

V dnešný deň chcem len popriať nášmu národu i nášmu kresťanstvu, aby čím viac z tých detí, ktoré sa rodia, dokázali dobre rozumieť svojmu životu. A aby toto správne porozumenie bolo zdrojom správnych činov.

Peter Cibira