Príhovor v nedeľu 6.7.2014

jarmo

Mt 11, 25-30

Pri dnešnom evanjeliu som si viac ako inokedy uvedomoval potrebu pochopenia slovníka i okolností, ktorými je text ovplyvnený. V prvom rade, keď sa povie „jarmo“, pre väčšinu dospelých to znamená nejakú ťarchu. Ale málokto si predstaví, čo to bolo (je) jarmo. Vedia to deti? Ak máte doma jarmo (niekde v stodole, alebo aspoň len na obrázku), dobré je im to ukázať. Myslím, že už moja generácia má problém s tým, čo presne to bolo (je). Jarmo je drevený rám, ktorý mali na krku ťažné zvieratá ako kravy či voly. Jarmo samé nebolo pre nich záťažou. Ono spôsobovalo, že obe zvieratá išli jedným smerom; až pluh či voz boli samotnou záťažou. Teda, keď Ježiš používa toto slovo, mohli by sme to preložiť, že hovorí o svojom „pute“. A to už znie inak: „Moje puto je príjemné…“ Hovorí o vzťahu.

Z tohto sa dá vysvetliť aj jeho predchádzajúca reč: „Nezjavil si to múdrym a obozretným, ale maličkým“. Ježiš nebol proti ľuďom, ktorí vedia plánovať, vidia dva kroky dopredu, vedia počítať a merať, vedia jazyky či niečo iné. Reč o múdrych je ironická. Patrila vtedajším zákonníkom a farizejom, ktorí mali patent na vysvetľovanie Biblie a všetkého, čo súviselo s Bohom. A ich vysvetľovanie neraz prešlo do hromadenia predpisov a nariadení. Mali predpisy na to, ako treba umývať riad, ako umývať seba, koľkokrát sa modliť, čo sa modliť, ako sa správať, ako sa obliekať… A Ježiš prináša nové v podobe rozprávania o vzťahu. Aj k tým, ktorí to farizejské nevládali niesť, aj k tým, ktorí tomu vôbec nerozumeli, aj k unaveným.

Toto je kresťanstvo. Hovorí o vzťahu. Tak ako na Vianoce hovoríme, že Boh sa stal človekom, miloval nás, bol ochotný cez svojho Syna aj trpieť, aj žiť, aj zomrieť… Rozpoznávať túto lásku, ktorá bola skôr, ako by sme si ju zaslúžili, to je základ viery. A samozrejme má k tomu patriť aj odpoveď – teda že my sami máme vzťah k Bohu. Z neho sa má rodiť naša morálka, aj láska. Kresťanstvo nehovorí o Bohu, ktorý nás potrestá, keď sa nebudeme správne správať. Ale o Bohu, ktorý nás miluje, a preto sa máme nejako správať.

Možno to pochopia ľudia, ktorí boli zaľúbení. Zaľúbený človek nepotrebuje, aby mu niekto napísal, že nesmie zabiť, okradnúť, že má byť verný. Ten to žije, pretože miluje. Tak by sa z nášho vedomia Božej lásky k nám a z našej lásky k nemu malo rodiť to, že sa stávame skutočnými, božími ľuďmi.

Niekto by ale mohol, právom, predostrieť otázku, ako je možné milovať Boha. Niekto by možno povedal, že sa o to pokúšal, ale nie je predsa možné držať to stále vo svojej hlave. Máme aj starosti života. Iný by pridal, že skúšal cítiť lásku k Bohu, ale sa mu to nedarí. Možno nič necíti, možno len niekedy. Tie otázky by boli opodstatnené.

Môj pohľad a moja rada je v tom, aby sme sa učili neprestajne vidieť veci, za ktoré máme byť vďační. Z ťažkých čias židovstva  je príbeh, ako istý rabín kázal ľuďom: „Musíme sa naučiť 120 krát za deň poďakovať Jahvemu za to, čo nám dáva“. Asi cítite ten paradox: v zlých časoch a učiť sa ďakovať. My určite nemusíme rátať do stodvadsať, ale zmysel príbehu je cenný – stále máme veľa toho, za čo by sme mali byť vďační, čo by sme mali doceniť, čo by sme si mali vážiť. Ide o pohľad na život. Ale aký je náš pohľad, takým človekom sa stávame.

Z civilného prostredia chcem predostrieť desať návrhov, za čo môžeme byť vďační. Ide vlastne o jeden zo spôsobov, ako vyrozprávať štatistiky:

1. Ak máte jedlo v chladničke, strechu nad hlavou a miesto, kde môžete spať, ste bohatší než 75% ľudí na tejto planéte.

2. Ak ste na vlastnej koži nikdy nepocítili vojnu, nepokoje medzi ľuďmi, utrpenie, stres, hlad a strach o život, máte „dar“, aký žiaľ nedostalo až 500 miliónov ľudí na Zemi.

3. Ak ste sa ráno zobudili zdraví a nie chorí, máte šťastie, milión ľudí týždenne totiž zomiera.

4. Ak ste aspoň raz v živote darovali krv, alebo zachránili niekomu život, ste jedni z mála, ktorí svoje „silné reči“ premenili na skutok.

5. Ak máte peniaze v banke, v peňaženke, alebo si šetríte bokom, radíte sa medzi 8% najbohatších ľudí na svete.

6. Ak máte obidvoch rodičov a žijete v harmonickej rodine, ste jeden z vzácnych prípadov. Rozvody, hádky a single vychovávanie detí neustále rastie.

7. Ak môžete využívať všetky zmysly, máte všetky končatiny, ste na tom lepšie ako 610 miliónov ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí.

8. Ak musíte chodiť denno-denne do práce a obetovať jej takmer tretinu z celého dňa, vážte si to. Ešte len k novembru minulého roka bolo na SR 14% nezamestnaných.

9. Ak sa aspoň raz denne schuti zasmejete alebo sa neustále usmievate, je pravdepodobné, že ostatní vás považujú za blázna. Faktom však je, že ste šťastnejší ako veľa ostatných ľudí okolo vás. Tí, napriek tejto možnosti, ju nevyužívajú a „skracujú“ si tak život.

10. Ak ste dokázali prečítať tento článok, ste na tom lepšie ako tri miliardy ľudí, ktorí nevedia čítať.

Zdroj

Iste by sa tam dalo pridať veľa iného. V podobnom duchu som čítal, že ak máme počítač či auto, patríme k menšine ľudí na zemi. Ale chcem tým len poukázať na jednu z ciest, ako sa dopracovať k tomu, aby sa z nášho puta s Bohom či Ježišom rodila odpoveď dobrého života. Aby vzťah k Bohu nebol len slovom, ale aby obohacoval život. A aby sa tento vzťah prehlboval.

Peter Cibira, 6.7.2014

1319 celkovo 2 dnes