To, čo sme práve počuli (Mt 27,11-54), môžeme brať ako pozvanie k tohtoročnej Veľkej noci. Iste, nie je to príjemný text. Vieme to všetci, že ten, ktorý je základom našej viery, bol vysmievaný, opovrhovaný, mučený a zabitý. Bola to smrť určená na výstrahu, teda nie ľahká. Vieme i to, že aj iné náboženstvá majú príbehy božstiev, ktoré zostúpili na zem, aby tu niečo urobili. Ale žiadne náboženstvo nemá príbeh, kde by Boží Syn skutočne a do konca trpel a zomrel. A predsa je to pozvanie!
Pozoruhodné boli posledné slová. Stotník, teda pohan, ktorý nemal nič so židovským náboženstvom, nečakal na Mesiáša, povedal: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ Môžeme nechať pracovať našu fantáziu, čo všetko mu muselo za niekoľko hodín prejsť hlavou. Možno na začiatku bol jedným z vojakov, ktorí si krátili chvíle „nadprácou“ na mučení odsúdeného na smrť. Videl Ježišovo utrpenie, výsmech na jeho adresu i jeho smrť. A predsa na konci vyriekol spomenuté posolstvo. V tú chvíľu sa začal iný príbeh. Príbeh v jeho mysli a v mysli ľudí, ktorí hovorili podobne. V tú chvíľu sa začal nový proces nazerania na Ježiša. Vojak naznačil, že premýšľa nad tým, čo a kto je v živote dôležitý, čo je správna cesta, čo je skutočne zmysluplné. Kresťansky sa takéto otázky povedia: Kto a čo nám prináša spásu? A na takéto otázky treba znova a znova hľadať odpoveď. Preto je ten dnešný text pozvaním k tohtoročnému sláveniu Veľkej noci. K novonastolenej otázke po správnom, zmysluplnom, spásu prinášajúcom.
Tú otázku je potrebné znova premýšľať. A to aj vtedy, keď sa nám zrútil vlastný svet. Aj vtedy, keď sa bojíme o smerovanie sveta. A aj vtedy, keď nechceme veriť ilúziám, ktoré nás môžu oklamať.
Stotníka premenil pohľad na mŕtveho Ježiša. Jeho myseľ ožíva iným ako doposiaľ. A to je podstata každoročne sa opakujúcej Veľkej noci: v našich mysliach má byť tento príbeh živý. Nechceme si len pripomenúť udalosti staré dve tisícročia. Nechceme si len pripomenúť Ježiša. I keď aj to. Ale chceme preniesť význam toho, čo sa vtedy stalo, do súčasnosti. Chceme, aby tento príbeh odpovedal na naše otázky, aby bol zdrojom nádeje, pokoja, sily pre dnešok.
Peter Cibira